Dopyt po úveroch v eurozóne klesá, keďže domácnosti a podniky zápasia s vyššími nákladmi na pôžičky a slabým ekonomickým výhľadom. Ukázal to v utorok prieskum Európskej centrálnej banky.
Podľa údajov ECB pokles dopytu po hypotékach vo 4. štvrťroku 2022 bol „najsilnejší" od začiatku týchto prieskumov v roku 2003. Prispeli k tomu stúpajúce úrokové sadzby, nízka spotrebiteľská dôvera a zhoršujúce sa vyhliadky trhu s nehnuteľnosťami na bývanie, pokračuje správa.
Znížili sa aj ostatné úvery domácnostiam, ako aj dopyt firiem po pôžičkách alebo úverových linkách v euroregióne, ktorý sa od januára rozšíril na 20 štátov po vstupe Chorvátska do menového bloku.
Banky v eurozóne očakávajú pokračovanie tohto trendu aj v 1. štvrťroku 2023, odhalil prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 151 bánk.
Veritelia v eurozóne zároveň oznámili „výrazné sprísnenie" úverových štandardov v poslednom štvrťroku 2022, keďže ich apetít po riziku klesol vzhľadom na neistý ekonomický výhľad regiónu.
Pre firmy bolo sprísnenie úverových podmienok najväčšie od dlhovej krízy eurozóny v roku 2011. Prieskum tak naznačil, že prichádza obdobie „slabších pôžičiek", skonštatoval ekonóm ING banky Carsten Brzeski.
„To potvrdzuje našu predpoveď slabého výkonu ekonomiky po väčšinu roku 2023 a je to jasný signál pre ECB, že zvyšovanie jej úrokových sadzieb už má citeľný vplyv," dodal.
ECB v uplynulých mesiacoch zvýšila svoje kľúčové úrokové sadzby bezprecedentným tempom, aby obmedzila infláciu po tom, čo ruská vojna na Ukrajine spôsobila prudký nárast cien potravín a energií.
Inflácia v eurozóne dosiahla vlani v októbri vrchol na rekordnej úrovni 10,6 percenta a následne začala klesať, pričom v decembri dosiahla 9,2 percenta. To naznačuje, že sprísňovanie menovej politiky ECB funguje.
Očakáva sa, že ECB vo štvrtok oznámi ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb o 50 bázických bodov, čím opäť stúpnu náklady na pôžičky v euroregióne.
Ďalšie dôležité správy
