Ceny leteniek začali opäť stúpať po páde počas pandémie ochorenia covid-19. Nahor ich ženie vysoká inflácia. A ich rast sa podľa expertov zrejme ešte zintenzívni v dôsledku environmentálnych tlakov.
Členovia Medzinárodného združenia pre leteckú dopravu (IATA), ktorí sa tento týždeň zišli v Dauhe na svojom výročnom stretnutí, diskutovali aj o tom, do akej miery toto zdražovanie podkopáva ich ciele v oblasti nárastu počtu cestujúcich.
Letecký sektor sa utápa v červených číslach
Letecký priemysel má za sebou dva ťažké roky, keď lietadlá pre pandémiu lietali s radmi prázdnych sedadiel, aj keď ponúkali oveľa nižšie ceny ako pred vypuknutím zdravotnej krízy.
Letecký sektor sa pritom stále utápa v červených číslach, napriek tomu, že cestovné obmedzenia boli do značnej miery zrušené. Ale aj výhodné ceny leteniek už končia.
V Spojených štátoch priemerná cena vnútroštátnej letenky vystrelila z 202 dolárov (192,51 eura) v októbri 2021 na 336 dolárov v máji tohto roka.
V Európskej únii sa cena spiatočnej letenky pred zdanením v apríli vrátila na úroveň zaznamenanú v rovnakom mesiaci 2019, po takmer 20-percentnom poklese v roku 2020.
Faktory ovplyvňujúce rast cien leteniek
Prispel k tomu najmä strmý nárast cien ropy vyvolaný ruskou inváziou na Ukrajinu. Letecké spoločnosti odhadujú, že ceny palív budú v tomto roku tvoriť 24 percent ich celkových nákladov, čo je o päť percentuálnych bodov viac ako v minulom roku.
Ceny leteniek podporuje tiež širšia inflácia, ktorá je teraz vo vyspelých ekonomikách zhruba na 40-ročných maximách, ako aj väčší dopyt po cestovaní po zmiernení pandémie a nedostatok pracovnej sily.
Analytici sú pritom opatrní, pokiaľ ide o to, ako dlho sa súčasný vysoký dopyt udrží vzhľadom na rast cien.
Výzvou sú „nulové" emisie oxidov uhlíka
Okrem stúpajúcich nákladov čelia letecké spoločnosti aj záväzkom spojeným s prechodom na nulové emisie a zároveň stoja pred nimi náročné ciele.
Na jednej strane chcú do roku 2050 dosiahnuť nárast cestujúcich na 10 miliárd zo 4,5 miliardy ľudí v roku 2019, a zároveň musia v rovnakom časovom horizonte dosiahnuť „nulové" emisie oxidov uhlíka.
Celkové náklady na prechod tohto sektora na nulu odhaduje IATA na neuveriteľných 1,55 bilióna dolárov.
„Letecké spoločnosti nie sú schopné absorbovať náklady na tento prechod," povedal tento týždeň generálny riaditeľ IATA Willie Walsh.
Pre zníženie emisií uhlíka potrebuje odvetvie udržateľné letecké palivá (SAF), ktoré sú v súčasnosti dva až štyrikrát drahšie ako letecké palivá na báze fosílnych palív.
Niektoré vlády už zaviedli kvóty SAF, aj keď v malých množstvách, v dôsledku čoho letecké spoločnosti následne zaviedli príplatky.
V utorok IATA vyzvala vlády, aby poskytli dotácie na zvýšenie produkcie SAF na 30 miliárd litrov do roku 2030, zo 125 miliónov litrov v roku 2021.
Demokratizácia bude teraz náročnejšia
A chce to aj zníženie cien. No aj keď vlády poskytnú dotácie, „prechod na čistú nulu sa bude musieť prejaviť v cenách leteniek", upozornil Walsh.
Otázkou tak je, či to zvráti dlhodobý globálny trend v leteckej doprave, ktorá prestáva byť výsadou bohatých. Mnohé aerolínie sa obávajú, že takáto „demokratizácia" bude teraz „náročnejšia".
Nízkonákladové letecké spoločnosti priniesli svet, v ktorom ľudia v severnej Európe považovali za samozrejmosť, že môžu ísť na lacné dovolenky v južnej Európe. Pre vlády tak bude teraz „veľmi ťažké" vykoreniť takéto očakávania.
Ďalšie dôležité správy
