Aktuálne najväčšia diaľničná zákazka súčasnosti, výstavba 7,5-kilometrového tunela Višňové, smeruje do rúk firmy Doprastav.

Štát rozhodol o pridelení zákazky firme z druhého miesta s cenou 383,8 miliónov eur. Lacnejšiu Skansku, ktorá chce postaviť dielo o 44 miliónov eur lacnejšie, vylúčili pre nové dôvody. Národná diaľničná spoločnosť už rozposlala listy obom firmám s týmto rezultátom.

Líder stavebného trhu Doprastav je aktuálne vo veľkých finančných problémoch. Pôvodní majitelia sa pokúšali firmu previesť na podnikateľa F. Hodorovského. Banky však prevod zablokovali.

Dôvody, pre ktoré sa obrie štátne zákazky priznávajú drahším ponukám, sa zdajú byť čoraz menej uchopiteľné. Štátnej akciovke zadávajúcej výstavbu diaľnic najnovšie vadí, ako Skanska navrhla dvere do únikových prepojovacích tunelov medzi dvoma hlavnými rúrami tunelu. Minula vraj normu o tri až sedem metrov ,

,Po analýze, ktorú už máme k dispozícii musím, konštatovať, že dôvod vylúčenia našej ponuky je mimoriadne zvláštny až absurdný. Jediné logické vysvetlenie je, že došlo zo strany obstarávateľa k nezmyselnému omylu. V opačnom prípade by sme to museli vnímať ako zámer vylúčiť naše združenie za každú cenu,“ uvádza v stanovisku Skanska.

Niekoľko prudkých zvratov

NDS pôvodne na jeseň minulého roka poslala akceptačný list Skanske s najlacnejšou ponukou. No Doprastav sa proti rozhodnutiu ohradil. Prekážala mu príliš nízka cena konkurencie, ako aj jej technické riešenie vetrania. Vraj nebude dostačujúce.

NDS tieto námietky odmietla, ale Úrad pre verejné obstarávanie dal Doprastavu znovu šancu. Povedal, že na detaily vetrania sa treba ešte vo firme Skanska dopýtať a ponuky znova vyhodnotiť.

Týmto rezultátom úrad posunul bližšie k zmluve druhý Doprastav. Z rozhodnutia však nevyplýva, že by Skanska pochybila v ponuke. Vhodnosť a dostatočnosť vetraní následne konzultovali traja veľkí odborníci v Európe.

Expert prizvaný Skanskou a Strabagom Marko Bettelini debatoval s odborníkom objednaným NDS-kou Alexom Rudolfom. Ten riešenie Skansky uznal za vyhovujúce.

Doprastav získa tunel Višňové. Štát mu dopraje desiatky miliónov navyše

Zdroj: Miro Nôta

Zakaždým nový dôvod

Následne NDS prestala riešiť problémy s vetraním a určila nový dôvod vylúčenia Skansky. Dvere v prepojovacích šachtách sú vraj vzdialené ďalej ako normou prípustných 250 metrov. NDS píše, že si to premerala z projektov a to tak, že ,,dvere predpokladala v strede priečnych prepojení“.

Rezultát je prekvapením aj preto, že vykonávacia dokumentácia nie je k dispozícii. Premeranie tak komisia NDS robila z nie presných výkresov štúdie.

Ide totiž o zákazku zadávanú podľa takzvaného žltého FIDIC-u (štandardizované zmluvné podmienky v stavebnej brandži) , keď si zhotoviteľ dielo doprojektuje sám a pritom môže urobiť určité menšie zmeny technických riešení.

Súčasne projektanti zatiaľ neoficiálne tvrdia, že výhrade vedúcej k vylúčeniu nerozumejú. Vo vytýkaných prepojeniach sú totiž až dvoje dverí. Merania podľa nich určite nemohli dopadnúť ,,mimo normy“. Komisia NDS si to zrejme dobre nevšimla, vysvetľujú si to oslovení projektanti.

Kedy sa začne stavať

Kedy sa tunel začne stavať, jasné nie je. Dá sa očakávať, že vylúčená Skanska požiada o nápravu a ak ju NDS odmietne, podá námietky proti vylúčeniu na Úrad pre verejné obstarávanie (UVO).

O nich bude znova rozhodovať UVO. Argument o potrebe rýchleho stavania ,,lebo príde Slovensko o eurofondy“ však v tomto prípade neprejde. Stavba totiž má byť len z veľmi malej časti financovaná z končiaceho sa rozpočtu eurofondov a väčšina až z nasledujúceho rozpočtu.

Vývoj tendra pripomína kauzu železničnej zákazky na prestavbu trate pri Trenčíne (Zlatovce - Trenčianska Teplá). Túto zákazku štátna firma ŽSR priklepla druhému v poradí, firme TSS Grade v reštrukturalizácii.

Najlacnejšiu Skansku vylúčili trikrát. zakaždým z iných dôvodov. Podpis zmluvy s drahšou firmou štátna spoločnosť urobila za veľmi neštandardnej výnimky. Po tom, ako ÚVO odmietol vydať zvyčajný stop podpisovania zmlúv až do vyriešenia všetkých námietok a protestov.

Pôvodne sa stavba mala stavať v rámci tretieho balíka projektov súkromno-verejného partnerstva označovaných ako PPP projekty. Cena za výstavbu bola viac dvojnásobná ako najlacnejšia ponuka, takmer 900 miliónov eur.

Ilustračné foto - Miro Nôta