Doping: Ako východonemeckí farmaceuti vyrobili z guliarky muža

Športová kariéra Heidi sa začala v jej desiatich rokoch. Atletika ju zaujala rozmanitosťou disciplín, od hodov a vrhov až po rôzne bežecké súťaže. Ako prichádzali prvé úspechy, začali jej východonemeckí tréneri a funkcionári venovať viac pozornosti.

„Keď som mala šestnásť rokov, tréner mi dal modré tablety,“ spomína a dodáva, že ich dostala navyše k tradičným vitamínom. „Nevedela som, ako sa volajú, neboli v originálnom balení. Dostala som ich od trénera, ktorý mi povedal, že sú to užitočné látky,“ hovorí pre film, ktorý natočila Americká antidopingová agentúra v spolupráci s nemeckou organizáciou.

V tom čase ešte mala Heidi typickú ženskú športovú postavu, merala 185 centimetrov a vážila 69 kíl. O dva roky neskôr to už bolo 105 kíl – všetko čistá svalová hmota.

Andreas Krieger / Heidi Kriegerová Zdroj: U. S. Anti-Doping Agency

„Chcela som ocenenia,“ hovorí o svojej motivácii k športu. Nezanedbateľnou výhodou pre obyvateľku krajiny zo sovietskeho bloku bola možnosť dostať sa za ostnatý drôt. „Mohla som cestovať po svete, to bolo moje privilégium. Aj do kapitalistických krajín.“

Jej kariéra vyvrcholila v roku 1986 zlatou medailou na majstrovstvách Európy v západonemeckom Stuttgarte. Vyhrala výkonom 21,1 metra.

Pádom železnej opony sa masívna podpora dopingu skončila, no problémy s hormónmi v jej tele zostali. Pomohol jej až kolega v civilnom zamestnaní, ktorý identifikoval jej transexualitu. Aj keď prvotnými reakciami boli šok a plač, s odstupom času tvrdí, že znamenali záchranu života. Z Heidi sa postupne stal Andreas.

Rodina ho odvrhla

Dnes priznáva, že športové úspechy si nezaslúžil: „Docielil som ich s farmaceutikami, nepodarilo sa mi uspieť vlastnými silami.“ Aj preto otvorene hovorí o svojom stave a dúfa, že ďalších ľudí ochráni od experimentov, ktorými sám prešiel.

So svoju manželkou Ute Krausovou sa stretol v roku 2000 v procese proti dopingovým páchateľom z východného Nemecka. Ute bola ako plavkyňa tiež obeťou štátom organizovaného dopingu. O dva roky po zoznámení sa zobrali.

Ute je dnes pre Andreasa jedinou rodinou. So svojou mamou a troma bratmi sa už nestýka, nezvládli jeho premenu. Naopak, priatelia a rodina jej manželky ho akceptujú. „Som Andreas, býval som Heidi,“ hovorí o sebe a hoci je spokojný so svojou identitou, nezabudne dodať, že pre štátom podporovaný doping stratil možnosť vybrať si pohlavie, ktorým chce byť.

Dôvodom, prečo štát investoval obrovské peniaze do dopingu, bola snaha reprezentovať krajinu. Východné Nemecko dosiahlo vďaka športovým úspechom medzinárodné uznanie. Na poslednej letnej olympiáde z čias studenej vojny, v Soule 1988, získala NDR 102 medailí, čo ju v hodnotení krajín zaradilo hneď na druhé miesto po Sovietskom zväze. Pre porovnanie, takmer štvornásobne väčšia západná SRN bola v rebríčku piata so štyridsiatimi medailami.

Nemecká továreň na medaily však nechala za sebou oveľa viac zničených životov. „Na jedného olympijského víťaza pripadá 350 invalidov,“ uviedol ku koncu studenej vojny emigrovaný skokan na lyžiach Hans Georg Aschenbach pre francúzsky denník Le Figaro a dodal, že vytrvalostní bežci na lyžiach dostávali podporné injekcie už v štrnástich rokoch.

Dopovali aj Česi a Slováci

Doping nebol výnimkou ani v ďalších socialistických krajinách. V roku 2006 priniesol český denník MF Dnes viaceré šokujúce vyjadrenia funkcionárov a trénerov. „Chcel som vtedy zverejniť pravdu, ale nenašiel som odvahu. Mal som deti, rodinu...,“ ospravedlňujúco hovorí lekár Pavel Stejskal, ktorý za socializmu šéfoval Ústavu národného zdravia.

„Keď sa objavili dokumenty, ktoré to všetko potvrdzujú, nebudem predsa zapierať. Bol by som sám proti sebe. Taká napokon bola éra,“ priznal pre MF Dnes aj známy vzpieračský český tréner Emil Brzoska. No doping svojim spôsobom obhajoval.

„Jasne, ja netvrdím, že to bolo čisté, ale na druhej strane hovorím: skúste brať sto miligramov a netrénovať. Boli takí frajeri – pretekári, ktorí si mysleli, že len dopingom zdvihnú činku. Bez tréningu v živote nikto nezdvihol činku, ale tiež by nehodil guľou ani diskom. Skrátka, aj keď bol doping, tak sa muselo drieť. Pomáhal na to, aby sa dalo s maximálnou intenzitou trénovať.“

Zásadnú spoločenskú dohru však medializované informácie nemali. Jednou z mála pripomienok neférovosti v športe bol pred dvoma rokmi retrofilm Andrey Sedláčkovej Fair Play v koprodukcii Česka, Slovenska a Nemecka. Hlavnej hrdinke v podaní Slovenky Judit Bárdos podáva tréner nedovolené látky, no hovorí, že sú to len silnejšie vitamíny. Paradoxne, vo filme pomáha trénerovi aj matka mladej športovkyne v nádeji, že sa jej dcéra dostane za hranice nenávideného východného bloku.

Neviditeľný doping Američanov

Doping však rozhodne nebol len záležitosťou sovietskeho bloku. Najznámejším prípadom z čias studenej vojny bol kanadský šprintér jamajského pôvodu Ben Johnson. Na majstrovstvách sveta v Ríme 1987 porazil v šprinte na sto metrov hviezdneho Carla Lewisa.

Rovnaký scenár sa opakoval o rok neskôr na olympiáde v Soule, keď B. Johnson vyhral v novom svetovom rekorde 9,79 sekundy. Kanaďan však neprešiel dopingovým testom a zlato získal dodatočne C. Lewis.

Jeho tréner Charli Francis vtedy podľa Wikipedie priznal, že B. Johnsonovi podával doping od roku 1981. Ako dodal, robil len to, čo všetci ostatní. Potvrdzuje to aj fakt, že až päť z ôsmich soulských finalistov bolo v priebehu kariéry usvedčených z užívania zakázaných stimulantov.

Po roku 2000 dominoval médiám prípad laboratórií Balco. „Je to rozsiahle sprisahanie funkcionárov, trénerov a chemikov,“ komentoval pre AP dianie okolo látky THG šéf Americkej antidopingovej agentúry Terry Madden. Americké laboratória Balco sa stali známe schopnosťou vyrobiť rastový hormón THG, ktorý vtedajšie dopingové testy nedokázali odhaliť.

Keby nebolo anonymného udania, možno by Balco zásobovalo športovcov zakázanými látkami doteraz. Ako neskôr vyšlo na povrch, balíček so vzorkou anonymne poslal v roku 2003 na antidopingovú agentúru tréner šprintérov Trevor Graham. Spustilo sa vyšetrovanie starších vzoriek a dovtedy „čistú“ látku spätne objavili vo vzorkách hviezdnych amerických šprintérov Marion Jonesovej či Justina Gatlina.

Marion Jonesová Zdroj: SITA/AP

Krátko predtým porušil dopingové pravidlá aj ďalší šprintér a Jonesovej životný partner Tim Montgomery. Niekdajšia americká ikona M. Jonesová sa navyše ocitla na pol roka vo väzení, pretože klamala vyšetrovateľom.

To, že boli THG a laboratóriá Balco odhalené ešte neznamená, že sú jedinou čiernou ovcou. Majiteľ laboratórií Victor Conte povedal, že nepovolenými prostriedkami si pomáha viac ako polovica športovcov štartujúcich na olympiáde v Londýne (2012) a dodal, že počas hier je testovanie irelevantné, pretože sa dopuje predovšetkým v prípravnej fáze.