Donald Trump sa v pondelok sa stal 47. prezidentom Spojených štátov. Jeho druhý mandát bude formovať ekonomickú politiku nielen doma, ale aj v zahraničí. V nasledujúcich mesiacoch s veľkou pravdepodobnosťou ovplyvní aj rozhodnutia Európskej centrálnej banky, čo by mohlo urýchliť znižovanie úrokových sadzieb a zasiahnuť výmenné kurzy.
Ekonómovia očakávajú prehlbovanie rozdielov medzi menovými politikami USA a eurozóny. Fed pravdepodobne udrží úrokové sadzby na stabilnej úrovni. Spojené štáty budú podľa hlavnej ekonómky v BPN Paribas Hélène Baudchonovej čeliť inflačným účinkom „Trumponomiky“, ktorá je kombináciou obchodného protekcionizmu a expanzívnej fiškálnej politiky.
Eurozóna sa bude uberať iným smerom, dodala pre portál Euronews: „Očakávané posilnenie rastu zostane obmedzené a reštriktívne, no inflácia sa vráti na cieľové dve percentá, čo umožní ECB pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb.“
Ekonóm Ruben Segura-Cayuela z Bank of America varuje, že desaťpercentné clo na dovozy z Európskej únie by mohlo ovplyvniť ekonomickú aktivitu v eurozóne a znížiť jej HDP o 0,4 až 0,5 percentuálneho bodu. Ak sa neistota a šoky spôsobené clami pretavia do reality, ECB možno bude nútená skresať úrokové sadzby o viac ako o 25 bázických bodov a znížiť konečnú sadzbu pod 1,5 percenta.