V roku 2018 odštartoval vtedajší prezident Spojených štátov Donald Trump obchodnú vojnu s Čínou. Profitovalo z nej najmä Mexiko, do ktorého čínske firmy v snahe vyhnúť sa clám presunuli výrobu. Zlákali ich najmä cenovo dostupná pracovná sila, dobrá infraštruktúra a dohoda o voľnom obchode so Spojenými štátmi (USMCA).
D. Trump čoskoro opäť prevezme kontrolu nad Bielym domom, a tak je možné, že sa situácia zopakuje. Novozvolený americký prezident totiž prisľúbil zaviesť na čínske dovozy mastné clá. Čínske firmy preto zrejme znovu nájdu spásu v Mexiku, ktoré pre ich tovary podľa D. Trumpa predstavuje bezcolnú bránu do Spojených štátov. Toto jeho presvedčenie môže podľa portálu Economist v konečnom dôsledku spôsobiť rozpad USMCA.
Hlavným problémom je v súčasnosti výroba elektrických vozidiel. Väčšina tých, ktoré sa vo svete predajú, pochádza z Číny. Dosluhujúci americký prezident Joe Biden preto v septembri 2024 zvýšil clá na import čínskych elektromobilov na sto percent. Vozidlá vyrobené v Mexiku nepodliehajú žiadnym takýmto obmedzeniam, pokiaľ sú v súlade s USMCA.
D. Trump tvrdí, že čínski výrobcovia automobilov už v Mexiku začali stavať „monštruózne“ fabriky. Pre mexický a regionálny trh ale elektromobily vyrába iba jeden čínsky podnik – Solarever. Ten na severe Mexika plánuje vybudovať nový závod. Aj popredný čínsky výrobca elektrických vozidiel BYD chce v krajine postaviť továreň, ktorá bude ročne produkovať 150-tisíc vozidiel. K spusteniu výstavby ale zatiaľ nedošlo.
Skutočný rozmach čínskych firiem sa však deje na nižších úrovniach dodávateľského reťazca. V roku 2018 v Mexiku pôsobilo osem čínskych výrobcov automobilových dielov. Na konci roka 2023 ich počet stúpol na minimálne 20. Tieto firmy vyrábajú napríklad puzdrá pre batérie či vyvíjajú softvér na asistenciu riadenia.
Mnohé autá vyrobené v Mexiku obsahujú čínske komponenty, pričom spĺňajú požiadavku USMCA. Podľa nej musí byť 75 percent auta vyrobených v Mexiku, či už čínskymi alebo inými spoločnosťami, aby nepodliehalo clu. Podľa Joshuu Meltzera z think-tanku Brookings to prestáva byť podstatné, keďže politická tolerancia voči Číne v USA klesá. Akýkoľvek tovar, ktorý má čo i len trochu napojenie na Čínu, začína byť podozrivý. Strašiakom tak už nie je ceduľka „vyrobené v Číne“, ale skôr „vyrobené Čínou“, dodal bývalý mexický veľvyslanec v Číne Jorge Guajardo.
Prezidentka Mexika Claudia Sheinbaumová sa snaží uspokojiť severného suseda vytvorením špeciálneho úradu na kontrolu zahraničných investícií, ktorý bude fungovať podobne ako náprotivky v Spojených štátoch a Kanade. Okrem toho má jej administratíva v pláne nahradiť dovážané čínske komponenty mexickými. Aj napriek tomu však poukazuje na pokrytectvo, ktoré v Bielom dome panuje. Spojené štáty už dlho kritizujú Mexiko za prijímanie čínskeho investičného kapitálu. Ide ale iba o malý zlomok toho, čo Čína každoročne investuje do Spojených štátov.
Ďalšie dôležité správy
