Novozvolený americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Európska únia musí znížiť obchodný deficit so Spojenými štátmi nákupom ropy a plynu, inak bude čeliť clám. Tými už v novembri pohrozil aj Kanade či Mexiku. Lídri oboch krajín preto krátko nato iniciovali s budúcim šéfom Bieleho domu stretnutie, aby zabránili eskalovaniu obchodného napätia. Európska únia je ale v oveľa horšej pozícii, keďže nemá jednotnú autoritu, ktorá by mohla na základe Trumpových požiadaviek robiť záväzné rozhodnutia o nákupe ropy a plynu za všetkých 27 členských štátov.
Hovorca Európskej komisie Olof Gill uviedol, že blok je pripravený s novozvoleným americkým prezidentom diskutovať o ďalšom posilnení vzájomných vzťahov a spoločných záujmoch v oblasti energetiky. EÚ podľa neho už teraz pracuje na znížení závislosti od ruských energetických zdrojov a diverzifikácii dodávok. „Budúce kroky nechceme konkretizovať, keďže nová americká administratíva ešte nenastúpila do úradu,“ dodal.
Trumpove požiadavky na Európu nie sú ničím novým. Už počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 si vydupal u vtedajšieho predsedu Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera dohodu o zvýšení predaja skvapalneného zemného plynu do Európy.
Deficit USA v obchode s tovarmi a službami s EÚ v roku 2023 predstavoval vyše 155,8 miliardy dolárov. V oblasti služieb však majú Spojené štáty podľa Eurostatu prebytok 104 miliárd eur.
Podľa údajov americkej vlády EÚ už teraz kupuje väčšinu americkej ropy a plynu. Ďalšie objemy nie sú dostupné, kým Spojené štáty nezvýšia produkciu alebo nepresmerujú dodávky z Ázie. V prvom kvartáli 2024 tvorili americké dovozy 47 percent všetkých dodávok skvapalneného zemného plynu do EÚ. V prípade ropy iba 17 percent.
Keďže je väčšina európskych rafinérií a plynárenských spoločností súkromných, vlády nemôžu priamo ovplyvňovať ich nákupné rozhodnutia, pokiaľ úrady neuvalia sankcie alebo clá. Firmy si preto zvyčajne vyberajú dodávateľov na základe ceny a efektívnosti.
Po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022 EÚ výrazne zvýšila nákupy americkej ropy a plynu. Hlavným odberateľmi ropy sú Holandsko, Španielsko, Francúzsko, Nemecko a Taliansko. V prípade LNG sú to opäť Francúzsko, Španielsko a Nemecko.
D. Trump plánuje na EÚ vyvinúť tlak aj v oblasti obranných výdavkov plynúcich z členstva v NATO, ktoré chce zvýšiť na úroveň piatich percent HDP. V súčasnosti sú stanovené na dve percentá a momentálne dokáže tento cieľ plniť iba 23 z 32 členov aliancie. D. Trump je však podľa informácií Financial Times ochotný akceptovať kompromis na úrovni 3,5 percenta. Jeho cieľom je ospravedlniť navýšenie obranných výdavkov poskytnutím výhodnejších obchodných podmienok pre členov aliancie.
Hlavní európski spojenci NATO vrátane Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Talianska a Poľska už diskutovali o zmene obranných politík s generálnym tajomníkom aliancie Markom Ruttem a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Šéf NATO čiastočne podporil Trumpovu výzvu a vyhlásil, že výdavky budú musieť presiahnuť dve percentá: „Je načase prepnúť na vojnový spôsob myslenia.“ Maďarský premiér Viktor Orbán upozornil, že zvýšenie obranných výdavkov by poškodilo maďarskú ekonomiku.