Fakt, že notárom a advokátom to s exkluzivitou na spisovanie zmlúv na prevod nehnuteľností nevyšlo, nie je definitívne víťazstvo. Pseudomyšlienka, že nimi zostavený a potvrdený kontrakt ochráni občanov pred realitnými podvodníkmi, nezomrela.
Veď ju nezavrhuje ani Katarína Tóthová, na ktorej podnet monopol vypadol zo schvaľovanej novely Občianskeho zákonníka. Ako hovorí, do budúcnosti treba pouvažovať nad úpravou, „ktorá bude plnokrvná, ale nie na hrane ústavy“.
Lobisti, usilujúci sa o šťavnatú rentu, sa zvyčajne nevzdávajú. A zvyčajne sa nevzdávajú ani výmyselníci z ministerstiev, hľadajúci spôsoby, ako „odľahčiť agendou zavalených úradníkov“. Rezort vnútra síce s outsourcingom skúšok na vodičský preukaz neuspel, ale možno to ešte skúsi. Pokiaľ možno nenápadnejšie...
Outsourcing štátnych služieb a výkonov vyplývajúcich z verejného záujmu nie je a priori zlá idea. No iba vtedy, ak sa dobre nastavia motivácie jeho privátneho poskytovateľa. Problém je, že vláda alebo zákonodarcovia nie sú motivovaní (a/alebo kompetentní), aby podmienky spolupráce stanovili dobre. Tak, aby z nich neprofitoval rentier, ale jeho klienti.
Dostatok dôkazov možno nájsť pri štátnych IT zákazkách. Pri ich zrode je istotne „šľachetný“ zámer – informatizácia úradu, aby bol efektívnejší či pro-klientskejší. No potom sa zistí, že dodaný informačný systém nespĺňa pôvodné predstavy. A že treba ďalšie desiatky miliónov eur. A že dodávateľa nemožno nahradiť, lebo má – trebárs – autorské práva.
Politici a im podriadení úradníci robia veľa, aby dohodili kšefty súkromným firmám, ale málo, aby ich vôbec nebolo potrebné dohadzovať. No také zjednodušovanie úradných procesov nehovorí nič nielen rezortu výstavby, ktorý v návrhu nového stavebného kódexu trestuhodne premrhal ponúkanú šancu.
Maslo na hlave má viacero štátnych inštitúcií. Pokiaľ ide napríklad o informatizáciu, jediný, kto ako-tak za dlhé roky pokročil, je rezort spravodlivosti s online obchodným registrom, a aj ten má značné rezervy. Rentieri majú momentálne prevahu.
