Do rezerv devíz a zlata v krajine výrazne načreli najmä októbrové intervencie centrálnej banky, keď sa snažila brzdiť prudký pokles kurzu rubľa masívnou ponukou dolárov na voľnom trhu. V októbri na to bez väčšieho úspechu vynaložila zo svojich devízových rezerv vyše 30 miliárd dolárov. Začiatkom novembra preto Bank Rossii napokon opustila politiku riadeného kurzu, zrušila svoje denné intervencie na moskovskom devízovom trhu i fluktuačné pásmo, v ktorom sa dovtedy musel kurz rubľa pohybovať. Fakticky teda nechala rubeľ voľne plávať.

Sankcie západu

Silný tlak na kurz rubľa vyvolali protiruské sankcie Západu, predovšetkým „zákaz vstupu“ veľkých ruských štátom kontrolovaných firiem a bánk na európsky a americký kapitálový trh. Ich dopyt po devízach sa preto sústredil na domáci trh – najmä po tom, keď sa ukázalo, že nádej na rýchlu a rozsiahlu finančnú pomoc zo strany čínskych bánk a fondov sa nenapĺňa.

Podľa ruskej centrálnej banky majú domáce firmy a banky len v decembri splatiť 30,3 miliardy dolárov svojich zahraničných dlhov. Do konca roku 2015 je to 134 miliárd dolárov, uvádza ruský ekonomický denník Vedomosti výpočet analytikov ratingovej agentúry Fitch.

Ceny ropy

Na hodnotu rubľa vplýva aj výrazný pokles cien ropy. Od úrovne ceny „čierneho zlata“ – a v dlhodobých kontraktoch Gazpromu od nej závislých cien zemného plynu – sa odvíjajú všetky úvahy o vývoji ruskej ekonomiky, o štátnom rozpočte a menovej politike centrálnej banky.

Ruská centrálna banka tvrdí, že rubeľ po jeho prechode na „voľné plávanie“ odrádza špekulantov a lepšie zohľadňuje vplyv vonkajších faktorov – pretrvávajúce protiruské sankcie, geopolitické napätie a cenu ropy – na ekonomiku. Podľa jej predstaviteľov sa v posledných dňoch kurz národnej meny stabilizuje. Ide však o stabilizáciu na „vyššej úrovni“ – kým začiatkom októbra stál dolár oficiálne 39,4 rubľa, tento týždeň sa pohyboval na úrovni 47 rubľov. Podľa agentúry Bloomberg kurz rubľa voči doláru klesol od začiatku roka o 29,9 percenta.

Odlev kapitálu

Október priniesol aj ďalšie negatívne prvenstvo – za mesiac dosiahol čistý odlev kapitálu z Ruska rekordných 28 miliárd dolárov. Údaj zverejnilo Ministerstvo hospodárskeho rozvoja na svojej internetovej stránke.

V júni tohto roku šéfanalytička ruskej Sberbank Julia Cepliajeva v rozhovore pre TREND prekvapila výškou odhadu odlevu kapitálu z Ruska, ktorý podľa nej v tomto roku presiahne 100 miliárd dolárov. Pôvodné vlaňajšie odhady sa totiž pohybovali na úrovni 25 až 30 miliárd dolárov.

Tento týždeň Bank Rossii zvýšila svoj už korigovaný odhad čistého odlevu kapitálu z 90 na 128 miliárd dolárov. Denník Vedomosti v piatok uviedol aktuálny odhad ministra financií Antona Siluanova – 130 miliárd dolárov.

Napriek októbrovému poklesu patrí Rusko stále do top5 krajín s najväčšími devízovými rezervami na svete. Započítava do nich aj zahraničné meny v štátnych fondoch, v ktorých sa kumuluje časť exportných príjmov z predaja ropy a plynu. O úver z týchto fondov žiadajú v posledných týždňoch veľké energetické firmy a banky, ktoré sa ocitli na sankčných zoznamoch USA a EÚ, napríklad Rosnefť, Novatek či banka VTB. Ruská vláda sľúbila, že firmám a bankám, postihnutým západnými sankciami, poskytne pomoc.

Rubeľ bude ďalej oslabovať

Rubeľ bude v nasledujúcich dvoch rokoch pokračovať v poklese. Tempo tohoto poklesu však bude pomalé. Uviedol to v sobotu podľa agentúry Interfax bývalý ruský minister financií Alexej Kudrin. Ten už v piatok vyhlásil, že Rusko bude potrebovať niekoľko rokov hospodárskeho rastu, aby prilákalo späť investorov a obnovilo dôveru v domácu menu.

Stabilita meny bola jedným z hlavných výdobytkov vlády ruského prezidenta Vladimira Putina. Tohtoročný prepad rubľa však oživuje spomienky na menovú krízu v roku 1998. Rok pred Putinovým nástupom k moci vtedy viedol pád rubľa k zatváraniu bánk a k strate úspor obyvateľstva.