Invenční interiéroví dizajnéri a konzultanti dnes vedia, že priestor na mieru nemôže vychádzať iba z pôdorysov, ale predovšetkým zo znalosti spôsobu života a psychológie klienta. O komplexnom prístupe behaviorálneho plánovania priestoru sme sa porozprávali so spolumajiteľkou a hlavnou dizajnérkou štúdia architektúry a designu MUUR, Mariannou Markuskovou.
Ako ovplyvnila pandémia požiadavky na dizajn bytov a domov, keďže väčšina ľudí stále doma trávi oveľa viac času - pracujeme, cvičíme, oddychujeme?
V segmente klientov, s ktorými pracujeme až k takej veľkej zmene neprišlo, aj naďalej chodia v rámci ich možností a potrieb do práce. Ich pracovná pozícia majiteľov spoločností, obchodných riaditeľov či manažmentu si to priam vyžaduje a doma väčšinou oddychujú a regenerujú sa. Dá sa teda povedať, že typológia priestoru je aj naďalej veľmi podobná časom z pred pandémie. Istý posun však vidno: ľudia si stále viac uvedomujú, že ich domáci priestor musí byť ešte pohodlnejší a zdravší, že dobré bývanie nie je len o tom, akú sedačku si kúpia, alebo či majú doma umenie. Pocit domova plynie aj zo zdravotných aspektov a ergonómie priestoru tak, aby sa všetkým jeho obyvateľom darilo harmonicky napĺňať aj tie najmenšie potreby, ktoré sa v domácnosti odohrávajú.
Čím sa interiérový konzultant riadi pri tvorbe priestoru? Čo ovplyvňuje vaše rozhodnutia, aké sú vaše najväčšie inšpirácie?
Vychádzame zo striktného určenia funkčných modelov života klienta, takzvaných užitočných situácií, ktoré v danom priestore môžu nastať. Takéto dizajnovanie podľa života a osobnosti klienta voláme behaviorálne plánovanie priestoru. Základom je samozrejme hĺbkový rozhovor s klientom, aby sme spoločne vedeli definovať jeho súčasné fungovanie i predstavu o ideálnom scenári, ktoré by chcel pretaviť do svojho budúceho bývania. Snažíme sa klientovi čo najviac priblížiť a vypracovať funkčnú priam ideálnu schému jeho života v interakcii s ostatnými užívateľmi domácnosti. Definícia týchto činností a predstáv sa priamo prenáša do samotného rozloženia priestoru, pričom výber technológií, materiálov, farieb a doplnkov prichádza až následne s ohľadom na klientovu preferenciu a rozpočet. Kvalitné a fundované prepracovanie aj tých najmenších detailov je našou prioritou a pri realizácií na ňu kladiem osobne veľký dôraz. Inšpiráciou je vždy klient: keď ho počúvam, vždy sa mi postupne na pozadí vytvára obraz toho, čím je a čím by chcel byť. A preto by jeho domov mal tvoriť zrkadlo jeho životného štýlu a osobnosti.
Je takéto plánovanie na Slovensku už bežným trendom?
Skúsenosti nám hovoria, že drvivá väčšina nášho trhu takto ďaleko ešte nie je. Sme hrdý predstaviteľ tohto konceptu plánovania. Musím sa priznať, že niekedy na internete natrafím aj na realizácie, ktoré sú absolútne nefunkčné a nikto nahlas nepovie, že „Kráľ je nahý!“. My, na rozdiel od priameho interiérového dizajnu, v rámci behaviorálneho plánovania priestoru nenavrhujeme len jednotlivé elementy, ako napríklad kuchyňu, umývadlo, osvetlenie, či obývačku. Tvoríme systém, kde sa odohrávajú ucelené aktivity, od hygieny po spánok. Všetko tak, aby klienti nemuseli meniť nanovo priestor a jeho vybavenie už o pár rokov.
Čo si pod tým máme predstaviť v praxi?
Jeden príklad za všetky: Napríklad mikro-priestorová situácia, akou je umývadlová zóna kúpeľne. Tu sa odohráva každodenná rutina pozostávajúca z množstva nevyhnutných detailov, a to väčšinou na pomerne malej ploche. Potrebujete adekvátne osvetlenie, správnu dĺžku umývadlovej batérie, odkladacie priestory na drobnú kozmetiku, ale aj na vysoký lak na vlasy, množstvo bielej techniky, ktorá sa potrebuje nabíjať, či byť priamo napojená v elektrickej sieti. Toto všetko pri vysokej vlhkosti a počas „rannej“ špičky. Na konci musí mať takáto užitočná situácia nenáročné ukončenie a nezanechať za sebou vodnú a mydlovú spúšť.
Pointou však je, že takýmto spôsobom sa dá rozvinúť každá užitočná situácia - zdravý spánok, zdravé varenie a stolovanie, fungovanie rodiny a domácnosti ako aj príjemný relax s najbližšími a to všetko pri vhodnom svetle a akustike.
Značne si dávame záležať aj na realizačnej fáze, kde je potrebné efektívne zladiť mnohočlenný nesúrodý komplex účastníkov v reálnom čase s ich reálnymi limitmi. A keďže sme v ateliéri dosť striktní detailisti, hľadáme také riešenia, aby sme našu prácu doviedli do stavu maximálneho súladu, kedy všetko so všetkým sedí, či už materiálovo, farebne, dotykovo, funkčne alebo vizuálne. To je to hlavné/ esenciálne, čo naši klienti vedia oceniť a zároveň aj to, že v takýchto interiéroch radi bývajú.“
Priestor tak zvyšuje kvalitu života.
Považujete za dôležitejšiu estetiku alebo funkčnosť? Prečo? Museli ste niekedy robiť kompromisy medzi jedným alebo druhým?
Estetika sa nevylučuje s funkčnosťou. V našej práci skôr hľadáme tie správne riešenia, ktoré sú pre klienta v súvislosti s priestorom dôležité. Za mňa je funkčnosť a ergonómia na prvom mieste, čistá funkčnosť je však len pre veľmi malé percento ľudí. Vo výsledku má každá funkčná schéma svoje fyzické prevedenie a tam vieme aplikovať aj potrebu estetiky. Estetika je však zo všetkých strán limitovaná reálnymi potrebami, reálnymi materiálmi, reálnym priestorom. „Luxus musí byť pohodlný, inak to nie je luxus“, povedala Coco Chanel. Rovnako musí byť funkčná aj estetika v bývaní. Inak to nie je žiadna estetika.“
Aké trendy čakajú dizajn v roku 2023?
Ak majú mať naši klienti vo svojich domovoch dlhodobo pocit životného naplnenia, odporúčame im trendy príliš nenasledovať. Tie sa v niekoľkoročných cykloch striedajú a pre dlhodobé bývanie nemá zmysel vychádzať z nejakého dočasného ideálu. Sme obklopení množstvom technológii a nových materiálov. Výzvou je dokázať ich začleniť do konzervatívnej disciplíny, akou architektonická tvorba bez pochýb je. Čo nás ale najbližšie roky čaká, bude určite skvalitňovanie vnútorného priestoru – mikroklimatický komfort, akustika, osvetlenie. V týchto disciplínach sa vývoj posúva míľovými krokmi, ktoré nasledujeme a integrujeme.
Aké boli vaše najväčšie výzvy v interiérovom dizajne a pri práci s klientom a ako ste si s nimi poradili?
Možno vás prekvapí, že okrem príliš malých priestorov dokážu byť výzvou aj tie príliš veľké. Ak máte nadizajnovať všetky možné situácie, vzťahy a funkcie napríklad v dome pre 17-člennú rodinu, získa zadanie celkom iné rozmery. Napríklad kuchyňa, kde sa varí pre takýto počet ľudí musí spĺňať mnohé parametre hraničiace s gastroprevádzkou. Alebo chodba, kde sa v jednom momente chystá do školy sedem detí. Potom je ešte druhá, povedzme osobnejšia oblasť, napríklad ak partneri majú rozdielne predstavy a prístupy k užívaniu priestoru, ktoré treba za behu zosúladiť. Nezriedka ide aj o akúsi formu terapie, kedy sa obaja viac spoznávajú a prídu na to, čo druhému vyhovuje. Prepájame rôzne svety a práve situácie, ako tieto nás priviedli k behaviorálnemu plánovaniu.
Aký je váš profesionálny príbeh, ako ste sa dostali k interiérovému dizajnu?
Vždy ma bavili veci umeleckého charakteru a zároveň sa vnímam ako technický typ. Technická oblasť mi bola veľmi blízka, pôvodne som chcela študovať fyziku alebo matematiku. V publikácii o štúdiu na vysokých školách som však objavila produktový dizajn a dva dni pred uzávierkou som si podala prihlášku. Od nasledujúceho dňa som vytrvalo navštevovala kurzy kreslenia a následne v škole všetky hodiny a praxe, koľko sa dalo. Priebežne som sa vyprofilovala v oblasti interiérového dizajnu, ktorý som vnímala a vnímam ako zaujímavú kombináciu produktu, dizajnu, mojej obľúbenej architektúry a plánovania. Nemenej ma lákal rozmer interakcie s ľuďmi. Po mojich úspešných spoluprácach s viacerými zvučnými menami domácej architektonickej obce prichádzali ďalšie zaujímavé projekty a realizácie, ktoré v roku 2011 vyústili do založenia štúdia MUUR. Zvyšok príbehu sa stále odohráva a rada vám ho s mojím tímom sprostredkujem.“
Tento článok označený We know how vznikol v spolupráci s komerčným partnerom. Redakcia nie je jeho autorom, ale obsah článku považuje za prínosný pre čitateľa.
