Šéf libanonskej tajnej služby pracuje na sprostredkovaní rokovaní medzi Spojenými štátmi a Sýriou o prepustení šiestich amerických rukojemníkov vrátane novinára Austina Ticea.
Ibráhím vo Washingtone
Riaditeľ libanonského Generálneho riaditeľstva generálnej bezpečnosti (GDGS) generálmajor Abbás Ibráhím v rozhovore pre spravodajskú stanicu al-Arabíja počas nedávnej cesty do Washingtonu povedal, že rozhovory o dohode o oslobodení rukojemníkov boli takmer ukončené ešte v období Donalda Trumpa, keď bol prezidentom.
„Ale prišli okolnosti (odloženie dohody). Domnievam sa, že musíme začať od miesta, kde sme rozhovory naposledy ukončili,“ konštatoval Ibráhím.
Šéfa GDGS pozvala do Washingtonu administratíva súčasného prezidenta Joea Bidena. Stretol sa tam s niekoľkými vysokopostavenými predstaviteľmi USA. Napríklad s koordinátorom Bieleho domu pre Blízky východ a severnú Afriku Brettom McGurkom a ľuďmi z Národnej bezpečnostnej rady (NSC) Bieleho domu. Ale aj s riaditeľom Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Billom Burnsom.
„Účelom cesty bolo prediskutovať situáciu v Libanone a regióne, ako aj situáciu s nezvestnými Američanmi v Sýrii," uviedol Ibráhím a prezradil, že v Sýrii by sa malo nachádzať šesť amerických rukojemníkov.
Goodwin a Baxter
Podobné cesty absolvoval rutinne, pretože jeho úloha pri sprostredkovaní prepustenia západných rukojemníkov bola v posledných rokoch úspešná.
V roku 2020 pomohol v samostatných operáciách zabezpečiť prepustenie amerického občana Sama Goodwina a kanadského občana Kristiana Lee Baxtera, ktorých väznil sýrsky režim.
V roku 2019 pendloval medzi Bejrútom a Teheránom, aby pomohol prepustiť Nizara Zakku, libanonského občana, ktorý mal v tom čase trvalý pobyt aj v USA. Iránske revolučné gardy ho uniesli v roku 2015 v Teheráne, kam pricestoval na konferenciu - na oficiálne pozvanie štátu.
Austin Tice
Šéf libanonských špiónov sa snaží dopátrať aj k osudu nezvestného novinára Austina Ticea, ktorého uniesli príslušníci sýrskeho režimu v roku 2012. Austin je jedným z najvýznamnejších prípadov nezvestných Američanov.
Vo Washingtone - počas Ibráhímovej návštevy - bola prítomná aj Austinova matka Debra Ticeová. „Vždy dúfam, že dnes je ten deň, keď mi môj syn zavolá a povie, že som na ceste domov," uviedla pre al-Arabíju. Pochválila Ibráhíma ako rešpektovaného človeka, ktorý „úspešne privádza ľudí domov“.
Carstens v Libanone
Riaditeľ GDGS sa bližšie nevyjadril k prípadu Austina a zvyšných piatich rukojemníkov, ale stretol sa s Rogerom Carstensom, osobitným prezidentským vyslancom na ministerstve zahraničných vecí pre záležitosti rukojemníkov.
Zdroje al-Arabíje prezradili, že Carstens bol koncom marca v Libanone, kde diskutoval o zozname amerických rukojemníkoch.
A ako dodala panarabská televízia, Ibráhímovo vyjadrenie, že „ani jedna zo strán (Sýria a USA) sa nebráni sprostredkovateľským snahám o vyriešenie tohto problému", znie optimisticky.
Česi ako „ochranná mocnosť"
Diplomatické vzťahy medzi Sýriou a Spojenými štátmi boli pozastavené v roku 2012 po vypuknutí občianskej vojny v Sýrii. Ako „ochranná mocnosť" amerických záujmov v Sýrii slúži Česká republika.
Ďalšie dôležité správy
