Prezbrojenie Ruska, zhoršujúca sa situácia na Ukrajine a možný návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu dostali Európu do najnebezpečnejšej pozície za posledné desaťročia. Európske štáty a ich armády sa pýtajú, či musia túto krízu zvládnuť bez USA, svojho takmer 80-ročného spojenca. Otázkou nie je len to, či Spojené štáty opustia Ukrajinu, ale či neopustia aj celú Európu. Po absencii USA by starý kontinent musel urobiť oveľa viac, než len zvýšiť výdavky na obranu, uvádza The Economist. Bude musieť prehodnotiť povahu vojenskej sily, úlohu jadrového odstrašovania a ďalekosiahle politické dôsledky.
Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vládla skôr odhodlaná nálada ako panika. Americkí a európski predstavitelia naďalej dúfajú, že americká pomoc bude na Ukrajinu prúdiť aj naďalej. Český prezident Petr Pavel 17. februára povedal, že jeho krajina „našla“ 800-tisíc nábojov, ktoré by mohli byť odoslané na Ukrajinu v priebehu niekoľkých týždňov. Nemecký minister obrany Boris Pistorius trval na tom, že európska produkcia vojenského materiálu sa zvyšuje „tak rýchlo, ako je to možné“, a povedal, že je „veľmi optimistický“, že Európa môže zaplniť medzery po USA.
Ak by sa americká pomoc úplne vyparila, Ukrajina by pravdepodobne prehrala, uvádza The Economist. Kontinent by mal byť koncom tohto roka schopný produkovať ročne v objeme jeden až dva milióny nábojov, čím by potenciálne predbehol USA. To však môže prísť príliš neskoro pre Ukrajinu, ktorá podľa európskeho výrobcu zbraní Rheinmetall sama osebe potrebuje približne 1,5 milióna ročne. Európski výrobcovia vyvážajú 40 percent svojej produkcie nábojov do krajín mimo EÚ okrem Ukrajiny. Európska komisia navrhla, aby došlo k uprednostneniu Ukrajiny zo zákona, no členské štáty to odmietli.
Výdavky na obranu, ktoré začali rásť po prvej ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2014, sa teraz dramaticky zvýšili. Pred desiatimi rokmi len traja spojenci NATO splnili cieľ minúť dve percentá HDP na obranu, čo bolo na minuloročnom summite vo Vilniuse definované ako úplné minimum. Tento rok je to už najmenej 18 štátov, 62 percent európskych spojencov. Celkové európske výdavky na obranu ale dosiahnu okolo 380 miliárd dolárov, čo je po úprave o paritu kúpnej sily približne toľko ako v Rusku.
Ďalšie dôležité správy
