Európska centrálna banka musí zintenzívniť svoje úsilie v oblasti dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby banky v EÚ náležite riadili svoje úverové riziko, najmä dlžníci, ktorí nesplácajú svoje úvery. Vyplýva to zo správy, ktorú v piatok zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA).
Hrozba pre bankový sektor EÚ
Audítori upozornili, že nedostatočné riadenie úverového rizika bankami môže ohroziť ich životaschopnosť a životaschopnosť celého finančného systému Únie. Napriek zvýšenému úsiliu pri dohľade nad úverovým rizikom a problémovými úvermi bánk ECB nestanovila proporcionálne vyššie kapitálové požiadavky pre rizikovejšie banky. A nevystupňovala dostatočne opatrenia dohľadu, keď mali banky pretrvávajúce nedostatky v riadení úverového rizika.
ECB vykonáva dohľad nad približne 110 významnými bankami v 21 krajinách EÚ – V 20 krajinách EÚ používajúcich euro a v Bulharsku, ktoré vlastnia takmer 82 percent bankových aktív v bankovej únii. Každý rok posudzuje ich riziká z hľadiska expozície voči úverovému riziku, správy, obchodného modelu a likvidity. Kontroluje tiež schopnosť bánk riadiť tieto riziká a môže im uložiť dodatočné kapitálové požiadavky na krytie identifikovaných rizík a uložiť nápravné opatrenia na zníženie týchto rizík.
Cieľom je zabezpečiť, aby banky dodržiavali prudenciálne požiadavky EÚ. ECB nedávno upozornila, že vyhliadky bánk sa zhoršujú vzhľadom na súčasné náročné hospodárske prostredie. Všetky minulé krízy ukázali, že nedostatočná tvorba rezerv môže ohroziť ich životaschopnosť.
„S cieľom predísť zlyhaniu bánk v dôsledku zlého riadenia úverového rizika by ECB mala zabezpečiť, aby banky riadili úverové riziká správne. Je to dôležité vzhľadom na význam dôvery v bankový sektor a náročné súčasné hospodárske podmienky,“ vysvetlil pre médiá Mihails Kozlovs, člen EDA zodpovedný za tento audit.
ECB by mala konať efektívnejšie
Zmenený prístup, ktorý ECB uplatnila v roku 2021 na určenie výšky kapitálu, ktorý musí banka vlastniť nad rámec regulačného minima, nezaručuje primerané krytie rôznych rizík, a ECB ho neuplatňuje konzistentne, čo znamená, že riziká nie sú jasne spojené s uloženými požiadavkami.
V prípade bánk s najvyšším rizikom ECB napríklad vybrala požiadavky na úplnom spodku vopred stanovených rozpätí a nedokázala ani dostatočne vystupňovať opatrenia dohľadu, keď bolo úverové riziko vysoké a trvalé, a pretrvávali nedostatky v kontrolách.
Audítori kritizujú aj nedostatok zamestnancov ECB a vnútroštátnych orgánov dohľadu, pracujúcich v oblasti bankového dohľadu. Na druhej strane audítori uznávajú, že od roku 2015 došlo k poklesu objemu starších problémových úverov (spred apríla 2018), čo bolo aj zásluhou opatrení ECB. Centrálna banka EÚ však systematicky nevyužívala svoje právomoci v oblasti dohľadu v prípadoch, keď banky nemali spoľahlivé postupy a údaje na identifikáciu a meranie problémových úverov.
Ďalšie dôležité správy
