Dôchodky v predvolebnom boji

Vlani TREND predpovedal, že v roku 2009 nebude znovuotvorenie druhého piliera posledný krok vlády v boji s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (DSS). A to i napriek uisteniam, že už určite dá od súkromného penzijného sporenia ruky preč.

Tento rok sa dá zopakovať to isté. Azda len s tou výnimkou, že premiér už ani nesľubuje. Naopak, v rukáve má sľub zákona, ktorý má prikázať výšku minimálneho zhodnotenia úspor. Do konca roka sa už nestihne prijať, takže jeho vplyv by sa mohol prejaviť až v prvej polovici roka 2010. Teda pred parlamentnými voľbami. Podoba úpravy je neznáma – ministerstvo financií na ňom údajne pracuje, no DSS, ktoré by na ňom mali spolupracovať, zatiaľ nik neoslovil.

V predvolebných mesiacoch určite budú pokračovať aj slovné útoky vlády na druhý pilier. Dôchodcovia sa obávajú, že presmerovanie peňazí na súkromné účty ohrozí vyplácanie dôchodkov, ľahko preto budú akceptovať argumentáciu napríklad o znižovaní odvodov do druhého piliera. A zníženie poplatkov a zvýšenie bezpečnosti druhého piliera zasa presvedčí tých, ktorí si na penziu ešte len sporia. Ostatné úpravy, ktoré znížili poplatky v DSS, sa prejavia pozitívne na každoročných výpisoch, ktoré väčšina klientov dostane práve v prvých mesiacoch roka 2010. Negatívny vplyv zmien investičných motivácií má však dlhodobý charakter, takže sa vo výpisoch tak skoro neobjaví.

Dôchodky v predvolebnom boji

Hoci DSS oficiálne vyhlasujú, že ani ostatné zmeny pre nich nemenia plán na Slovensku podnikať dlhodobo, predsa len aspoň teoreticky zvažujú odchod. Ten by mohlo urýchliť rozhodnutie niektorého z akcionárov nefinancovať naďalej DSS, z ktorej osoh vplyvom politických zásahov tak rýchlo nebude. Rozhodujúcou informáciou pre akcionárov bude budúcoročný výsledok volieb: čím silnejšie z neho vyjde Smer--SD, tým pravdepodobnejšie je rozhodnutie o odchode niektorej z DSS. Úpravy zákonov za ostatné tri roky akcionárov presvedčili akurát o tom, že na akékoľvek sľuby či záruky dané slovenskou vládou sa v podnikateľských plánoch nemá cenu spoliehať. Čím voľnejšiu ruku v novej vláde dostane Smer a jeho predseda Robert Fico ako hlavný odporca súkromného sporenia, tým je istejšie, že tlak na odchod DSS zo slovenského trhu bude pokračovať. Pre vládu by to bola niekoľkonásobná výhra. Každú odídenú DSS možno obviniť z toho, že bola na Slovensku len a len kvôli zisku.

Ďalšie rýchle zmeny

Druhou výhrou pri vyháňaní DSS z trhu je možnosť získať úspory klientov do vlastnej správy. Nápad založiť štátnu DSS sa skloňuje už dlhšie ako jeden rok a vhodnou príležitosťou by bolo práve prevziať fondy odchádzajúcich DSS. Stačí na to zmeniť zákon, ktorý sa dá prijať v rekordnom čase. Vláda sa už ani neunúva zákony pripomienkovať a posiela ich do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní.

Minimálne jedna takto prijatá novela druhého piliera sa v roku 2010 objaví. Zrejme tá o minimálnych výnosoch, no v prípade potreby sa rýchlo dá založiť aj štátna DSS. Podobne ako v prípade zdravotných poisťovní už len stačí pridať ďalší paragraf o tom, že odchádzajúce DSS môžu previesť svoj kmeň jedine do spoločnosti vlastnenej štátom, a vláda tak dostane prístup k dodatočným finančným zdrojom. Nejde o malé peniaze: v súkromných úsporách bude na konci budúceho roka viac ako 3,3 miliardy eur. Najmenšia z DSS momentálne spravuje takmer 160 miliónov eur.

Ak by aj vláda prekvapila tým, že už do fungovania DSS zasahovať nebude, stále to pre klientov neznamená výhru. Po poslednej novele ostal druhý pilier nastavený tak, že každý z fondov sa dá označiť za konzervatívny. Podmienenie vyplácania časti poplatkov povinnosťou zhodnocovať úspory prinieslo veľký výpredaj akcií, aby DSS predišli fluktuácii hodnoty fondov. V praxi to znamená, že vyvážené a rastové fondy majú momentálne peniaze odložené na bankových účtoch, teda ešte bezpečnejšie ako konzervatívne dôchodkové fondy. V budúcom roku sa síce podiel hotovosti vo fondoch bude zmenšovať nákupom cenných papierov, no návrat akýchkoľvek významnejších podielov akcií je nereálny, rovnako ako participácia slovenských klientov na ich pokrízovom raste.

Článok je prevzatý z ročenky SLOVENSKO A SVET V ROKU 2010, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 50-51. V predaji do 6. januára 2010.

Foto - Maňo Štrauch