Na dôchodku si žijú z peňazí ostatných, sami neprispievajú ani centom. Vitajte v Nemecku

Štedré penzijné schémy sa stávajú vážnym problémom pre celú Európu. Keď Otto von Bismarck v roku 1889 zaviedol prvý štátny dôchodkový systém na svete, len málokto si dokázal predstaviť jeho dlhodobé dôsledky. Pôvodne mal byť zárukou základnej istoty pre tých, ktorí sa dožili 70 rokov, čo bolo v tom čase zriedkavé. Dnes bismarckovský model spôsobuje vážne finančné problémy a vyvoláva frustráciu medzi pracujúcimi, ktorí ho musia financovať.

Nemecký štátny rozpočet dosahuje približne 480 miliárd eur; z toho 120 miliárd každoročne smeruje na výplatu dôchodkov zo štátneho systému, informuje Telegraph. Svoje zohrávajú demografické zmeny – zatiaľ čo v roku 1950 pripadalo na jedného dôchodcu šesť pracujúcich, dnes sú to len traja.

Marcel Thum z ekonomického inštitútu Ifo varuje, že bez reforiem dôjde k prudkému nárastu nákladov. „Ak ľudia žijú dlhšie, musíme pracovať dlhšie alebo sa uspokojiť s nižšími dôchodkami.“ Časovanou bombou sa dajú nazvať dôchodky pre zamestnancov verejného sektora v Nemecku, na ktoré vláda každoročne vynakladá približne 20 miliárd eur. V súčasnosti poberá tieto dôchodky takmer 600-tisíc ľudí, pričom ďalších 200-tisíc tam smeruje.

Neférový systém

Keďže Nemecko funguje na federálnom princípe, spolkové krajiny a samosprávy musia financovať vlastné dôchodkové schémy pre učiteľov, policajtov, hasičov a iných. Náklady na tieto výplaty dosahujú až 49 miliárd eur ročne. Jeden z členov Rady ekonomických expertov Martin Werding tvrdí, že súčasný systém nie je dlhodobo udržateľný. „V 70. a 80. rokoch sa štátna správa výrazne rozšírila a dnes títo ľudia odchádzajú do dôchodku. Vzniká tak obrovská finančná záťaž pre súčasných daňových poplatníkov,“ upozorňuje.

Kritici navyše poukazujú na neférovosť systému – verejní zamestnanci nemusia platiť príspevky na dôchodkové zabezpečenie, no ich penzie sú financované z daní všetkých občanov. Rada ekonomických expertov preto navrhuje uzavretie súčasného systému pre nových zamestnancov. Tí by boli zaradení do národného dôchodkového systému, ktorý funguje pre súkromný sektor. Zostali by im rovnaké platy, no zároveň by si museli na dôchodok prispievať podobne ako ostatní pracovníci. Ich benefity by tak boli nižšie ako v súčasnosti.

M. Werding zdôrazňuje, že Nemecko má na vyriešenie tohto problému menej ako 20 rokov, zatiaľ čo mnohé iné vyspelé krajiny budú podobnej kríze čeliť až o 30 až 40 rokov. „Ak sa reformy neuskutočnia včas, finančný tlak sa len prehĺbi a bude ešte náročnejšie nájsť udržateľné riešenie,“ varuje.

Politicky nepopulárne opatrenia

Nemecko má v porovnaní so Slovenskom podobne nastavený penzijný systém, ktorý je taktiež založený na troch pilieroch, upozorňuje analytik finančných trhov XTB Marek Nemky. Pri hodnotení udržateľnosti penzijného systému je podľa neho kľúčové sledovať predovšetkým prvý pilier, keďže funguje na priebežnom financovaní. „To znamená, že pracujúci občania odvádzajú časť mzdy do Sociálnej poisťovne (na Slovensku 18 percent, v Nemecku 18,6 percenta), ktorá následne tieto prostriedky v danom mesiaci prerozdeľuje medzi dôchodcov na základe ich predchádzajúcich príspevkov.“

M. Nemky hovorí, že hlavným problémom tohto systému je demografia – ak nie je dostatok pracujúcich, ktorí by dokázali financovať všetky dôchodky, systém sa dostáva do nerovnováhy. Tento problém sa dá riešiť úpravou veku odchodu do dôchodku alebo zmenou výpočtu dôchodkových dávok.

„Takéto opatrenia sú však politicky nepopulárne, a preto býva riadenie systému často neefektívne. Príkladom je Slovensko, kde zavedenie 13. dôchodkov spôsobilo Sociálnej poisťovni výraznú finančnú stratu.“ Dôvodom podľa neho je, že výber odvodov zo mzdy nestačí na pokrytie štedrých, populisticky motivovaných výdavkov, čo ohrozuje stabilitu celého systému.

Ďalšie dôležité správy