Dôchodková reforma vytvára časový nesúlad medzi novými výdavkami a úsporami. Odporúčaný návrat do udržateľného obdobia z roku 2018 je pritom len na 70 percent. Upozorňuje na to predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth. Finančnej udržateľnosti prvého, priebežného piliera, podľa neho po posledných parlamentných voľbách pomohlo zníženie schválených trinástych dôchodkov na polovicu a dočasné zmrazenie valorizácie minimálnych dôchodkov.
Súčasný dôchodkový systém
Tieto opatrenia však podľa Tótha riešili len tretinu zdedenej finančnej diery.
„Hlavná destabilizačná mína pre budúcu finančnú stabilitu dôchodkov, strop dôchodkového veku, sa opravila až teraz schválením dôchodkovej reformy prvého piliera," uviedol. Keďže však popri znovuzavedení vekového automatu schválil parlament aj iné výdavkové opatrenia, po voľbách nová vláda navrátila približne 70 percent finančnej stability dôchodkov v porovnaní so stavom z roku 2018. „Preto si súčasný dôchodkový systém bude vyžadovať dodatočné dlhodobé financovanie aspoň na úrovni 0,6 percenta hrubého domáceho produktu v porovnaní s rokom 2018," upozorňuje šéf RRZ. Aj to podľa neho platí len za predpokladu, že automatické zvyšovanie veku odchodu do dôchodku nebude znova zrušené.
Najdrahšie opatrenie v dôchodkovej reforme
Za najdrahšie opatrenie v schválenej dôchodkovej reforme považuje predseda rozpočtovej rady zavedenie predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch.
„A pritom nemuselo by byť, ak by ministerstvo akceptovalo pripomienky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Inštitútu finančnej politiky či Národnej banky Slovenska, aby sa hranica 40 rokov previazala s rastúcou strednou dĺžkou života a zároveň aby dôchodky boli spravodlivo prepočítané voči ostatným dôchodcom," tvrdí Tóth. Zníženie dôchodku za predčasnosť totiž podľa neho nie je nastavené tzv. „aktuárne neutrálne“, ako v prípade štandardných predčasných dôchodkov. Je tak voči ostatným dôchodcom neférovo štedré.
Šéf RRZ upozorňuje na to, že takto špecifikované opatrenie môže nabádať ľudí odísť skôr do dôchodku, v časoch, keď nám bude v ekonomike klesať počet ľudí v pracovnom veku. „Rast celej ekonomiky by sa spomalil a znížil tak dobiehanie našej životnej úrovni. Cena tohto opatrenia podľa neho dosahuje až 0,4 percenta hrubého domáceho produktu.
Ďalšie dôležité správy
