Dobrý hospodársky rok 2019 nebol využitý na vyrovnané hospodárenie, tvrdí NKÚ

Dobrý hospodársky rok 2019 nebol využitý na vytváranie finančnej rezervy na horšie časy. Napriek miernemu zvýšeniu dlhu sa Slovensko v minulom roku nepriblížilo k sankčnému pásmu. Konštatuje to v stanovisku k štátnemu záverečnému účtu Najvyšší kontrolný úradu (NKÚ) SR, ktoré predloží poslancom parlamentu predseda Karol Mitrík na septembrovej schôdzi.

Parlament schválil na rok 2019 rozpočet, ktorého cieľom bolo po prvýkrát od vzniku samostatnej republiky dosiahnuť vyrovnané hospodárenie verejného sektora. To znamená, že príjmy a výdavky verejnej správy boli rozpočtované na rovnakej úrovni, a to necelých 37 miliárd eur. V skutočnosti však štátne a verejné inštitúcie minuli 40,4 miliardy eur a príjmy zaostali za výdavkami o 1,22 miliardy eur. Konsolidovaný dlh verejnej správy sa zvýšil a v závere minulého roka sa dostal na úroveň viac ako 45 miliardy eur, čo v percentuálnom vyjadrení znamená 48 percent z hrubého domáceho produktu. ,,Aj napriek tomu, že dlh verejnej správy sa v minulom roku zvýšil, dostal sa mimo sankčného pásma definovaného ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, avšak dobrý rok opäť nebol využitý na vytvorenie finančnej rezervy na horšie časy," konštatuje Mitrík.

Bývalá vláda SR a jednotlivé ústredné orgány štátu skončili hospodárenie za predchádzajúci kalendárny rok so stratou viac ako 2,2 miliardy eur. Kontrolóri preto upozorňujú Národnú radu SR na skutočnosť, že medziročne stúpli kapitálové výdavky štátu o pol miliardy eur, pričom najviac peňazí smerovalo do nákupu taktických stíhacích lietadiel, do investičných projektov Národnej diaľničnej spoločnosti a do modernizácie železničných tratí. Národní kontrolóri dlhodobo poukazujú na nedostatočný objem financií, ktoré majú pomôcť riešiť modernizačný dlh v sektore zdravotníctva, školstva, ale tiež pri obnove verejných budov či kultúrnych pamiatok.

K lepšiemu využitiu prostriedkov i verejnej kontrole dosahovania kľúčových cieľov majú prispieť pravidlá programového rozpočtovania. NKÚ po preverení štyroch rozpočtových kapitol zistil, že programové rozpočtovanie je značne formálne. Rezortné ciele nemajú merateľné ukazovatele a preto ich nie je možné vyhodnocovať z hľadiska efektívnosti a účinnosti. ,,Tento stav, prirodzene, vyvoláva pochybnosti o tom, či pri limitovanom objeme verejných prostriedkov dosahujeme strategické ciele a či sú dotknuté inštitúcie schopné preukázať prínos realizovaných projektov k udržateľnému rozvoju spoločnosti," doplnil Mitrík.

V roku 2019 nebol odovzdaný do užívania žiadny nový úsek diaľnice, ktorý by bol financovaný priamo zo štátneho rozpočtu. Vďaka európskej finančnej pomoci sa rozšírili diaľnice o 14,4 kilometra, pričom cieľom rezortu dopravy bolo sprístupniť taktiež 29 km diaľnic vybudovaných zo štátnych prostriedkov. Na zlú prax upozorňuje NKÚ aj pri nákupe nových titulov učebníc. Z pôvodne plánovaných 20 titulov nebola rezortom školstva v minulom roku obstaraná ani jedna učebnica.

NKÚ opakovane poukazuje na veľký počet rozpočtových opatrení, ktoré významne menia parametre schválené parlamentom. Za posledných osem rokov stúpol počet rozpočtových opatrení o viac ako 80 percent a dostal sa z úrovne 1672 opatrení v roku 2012 na 3022 opatrení v minulom roku. Tento vývoj odhaľuje nedostatočnú úroveň plánovania výdavkov v rámci jednotlivých kapitol.

Podľa Mitríka vznikajú tiež otázky o transparentnosti rozpočtového procesu, ktorý negatívne limituje kontrolu zo strany poslancov, ale aj odbornej verejnosti. Ako neštandardný vnímajú kontrolóri tiež výrazný objem peňazí vyčlenených v rezerve predsedu vlády. V prvom kroku bola zákonom o štátnom rozpočte schválená rezerva premiéra na úrovni 1,5 milióna eur. Počas roka však bola rezerva rozpočtovými opatreniami zvýšená až na sumu 3,3 milióna eur. Takéto konanie je síce legitímne, ale účelnosť, efektívnosť i transparentnosť použitia verejných zdrojov s využívaním takéhoto nástroja je podľa NKÚ značne riziková.