Za posledných štyridsať rokov sa celosvetovo priemerná dĺžka života mužov i žien predĺžila o viac ako desať rokov. Na Slovensku vzrástla od roku 1989 u žien približne o štyri roky na 79,61 roka a u mužov za rovnaké obdobie až o takmer šesť rokov na 72,9 roka. S ďalším rastom sa vďaka zvyšovaniu životnej úrovne a zdravotnej starostlivosti počíta aj v ďalších rokoch.
So stúpajúcou strednou dĺžkou života však neustále pribúdajú počty pacientov, ktorým diagnostikovali jednu z foriem demencie, najčastejšie Alzheimerovu chorobu. Tá postihuje už mladšie vekové kategórie a výnimkou tak nie sú ani štyridsiatnici a päťdesiatnici, ktorí ňou trpia. Starecká demencia zas trápi najmä ľudí v dôchodkovom veku.
Celosvetovo bojuje s niektorou z foriem demencie 44 miliónov ľudí. Podľa najnovšej štúdie poisťovacej skupiny Allianz o demografickom vývoji sa počet ľudí s demenciou do roku 2050 až strojnásobí, a to hlavne kvôli neustálemu predlžovaniu ľudského života.
„Bez účinných liekov sa počet chorých vyšplhá zo súčasných 44 miliónov na viac než 135 miliónov, čo zodpovedá dnešnému súčtu všetkých obyvateľov Španielska a Francúzska,“ píše sa v štúdii. Liek pritom stále neexistuje. Na minuloročnom summite krajín G8 v Londýne sa krajiny zaviazali zdvojnásobiť investície do výskumu s cieľom ho objaviť čo najskôr.
Zdroj: Allianz, WHO, Medzinárodná asociácia Alzheimerovej choroby
Slovensko i Európa výrazne porastie, inde bude ešte horšie
Podľa výstupov z ročného štatistického zisťovania o činnosti neurologických ambulancií, ktoré pre TREND.sk poskytlo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), vyplýva, že medzi rokmi 2008 a 2012 stúpol počet prípadov Alzheimerovej choroby na Slovensku viac ako dvojonásobne na 10 184 registrovaných prípadov.
Skutočný počet prípadov je však vyšší. V tomto roku bol zriadený nový register pacientov s neurologickým ochorením, v rámci ktorého sa údaje budú sledovať podrobnejšie. „Výstupy z tohto registra však budú k dispozícii až v budúcom roku,“ informoval Peter Blubla z NCZI.
Podľa Allianzu trpí najčastejšou formou demencie, Alzheimerovou chorobou, približne 60-tisíc obyvateľov, čo je takmer 1,11 percenta obyvateľstva. Toto číslo sa má do roku 2050 podobne ako vo zvyšku Európy radikálne zvýšiť.
Na starom kontinente sa majú počty trpiacich na demenciu zvyšovať najpomalšie. Kým do polovice storočia má ich počet poskočiť o 90 percent na 21 miliónov, v Amerike vzrastie až o 248 percent na 31 miliónov. Zhruba rovnaký rast zaznamená aj Ázia, kde podľa odhadov stúpne počet chorých na 72 miliónov. Najväčší skok čaká Afriku, tam za rovnaké obdobie narastie ochorenie o 345 percent na dvanásť miliónov prípadov.
Problém s rýchlym šírením demencie je aj s dostatočne skorým diagnostikovaním niektorej z jej foriem. Podľa nedávnej britskej štúdie, o ktorej informoval britský spravodajský portál The Telegraph, až polovica prípadov, ktorým bolo ochorenie zistené, čakala s návštevou lekára minimálne pol roka. Nedostávali sa tak k liečbe, ktorá by mohla priebeh choroby spomaliť.
Odborníci označili závery štúdie za znepokojujúce s tým, že mnohým, ktorí prišli neskoro, už súčasná medicína nedokázala pomôcť. Spomaliť sa totiž dá len mierna až stredne ťažká demencia. Tí. ktorí trpeli len ľahšou formou, si však túto skutočnosť podľa prieskumu nedokázali pripustiť.
Náklady ako HDP Turecka
Problém rýchleho narastania globálneho ochorenia má aj vážny ekonomický rozmer a výrazne zaťažuje rozpočty krajín, kde sa rýchlo šíri. „V roku 2010 sa ročné náklady na starostlivosť o pacientov s Alzheimerovou chorobou vyšplhali až na 442 miliárd eur. To však nie je ani zďaleka maximum,“ uvádza štúdia Allianzu, podľa ktorej do roku 2030 náklady stúpnu ešte najmenej o 85 percent.
Britský štátny tajomník pre oblasť zdravotníctva Jeremy Hunt v máji na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v Ženeve varoval, že podľa odhadov globálne ročné náklady na liečbu demencie ako takej sa vyšplhali dokonca nad 750 miliárd eur. To predstavuje HDP Turecka, osemnástej najväčšej ekonomiky sveta.
Pacienti s Alzheimerom prestávajú komunikovať a strácajú schopnosť postarať sa o seba Zdroj: SITA / AP
„V minulosti sa predpokladalo, že demencia je chorobou priemyselne vyspelých západných krajín. Posledné výskumy však ukázali, že výskyt tejto choroby v rozvojových štátoch bol výrazne podcenený. Problém nastane predovšetkým v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, kde momentálne žije až 62 percent z celkového počtu ľudí s demenciou,“ informuje Allianz.
Už v súčasnosti prekonávajú náklady na liečbu demencie v niektorých častiach sveta iné civilizačné ochorenia. Podľa štúdie amerického výskumného ústavu RAND Corporation, ktorý sa zaoberá tvorbou prognóz a dlhodobých scenárov pre americkú vládu, činili v roku 2010 náklady na starostlivosť o pacientov s demenciou 109 miliárd dolárov. Na liečbu srdcovo-cievnych ochorení šlo v rovnakom roku 102 miliárd dolárov a na starostlivosť o pacientov s rakovinou 77 miliárd dolárov.
Vyššie náklady vyplývajú z povahy ochorenia, keď pacient nie je schopný sa o seba postarať a do nákladov sú tak zahrnuté aj výdavky na ošetrovateľskú starostlivosť. Okrem toho autori štúdie odhadli, že nepriame náklady vynaložené najmä členmi rodiny v domácom prostredí sa pohybujú v rozmedzí od 50 do 106 miliárd dolárov.
K rýchlemu šíreniu napomáha aj nedostatočná informovanosť. Podľa Asociácie Alzheimerovej choroby až štvrtina opýtaných si myslí, že ochorenie je výlučne dedičné a pokiaľ ho v rodine niekto nemal, tak im nehrozí. V Ázii žije v tomto omyle podľa asociácie takmer polovica populácie. „V skutočnosti je každý s mozgom ohrozený Alzheimerom,“ informuje.
Demencia je duševná choroba, k prejavom najčastejšie patrí zhoršujúca sa pamäť a rozumové schopnosti pacienta a zmena osobnosti. Postihnutá býva na začiatku krátkodobá a neskôr aj dlhodobá pamäť. Zvyčajne ide o dlhodobý proces, ktorého zhoršovanie trvá až roky.
Ako ochorenie postupuje, čoraz väčší počet nervových buniek odumiera a mozog sa výrazne zmenšuje. Pacienti strácajú schopnosť komunikovať, spoznávať rodinu a priateľov a schopnosť postarať sa o seba.
V neskoršom štádiu sa u pacienta vyvinie prudké až agresívne správanie, cíti sa dezorientovaný v známom prostredí, ukladá veci na nezmyselné miesta. Usídli sa vo vlastnom svete a stráca záujem o vonkajšie impulzy. V konečnej fáze nedokáže sám vykonávať ani každodenné rutiny, nerozoznáva teplo a chlad. V poslednom štádiu sa dostáva na úroveň malého dieťaťa, dochádza k strate reči, k inkontinencii a stáva sa úplne závislým od druhých.
