Lídri Arménska a Turecka v telefonickom rozhovore zdôraznili dôležitosť zlepšovania vzájomných vzťahov oboch krajín. Agentúra AFP v tejto súvislosti píše, že ide o krok naznačujúci zblíženie týchto dvoch dlhodobo znepriatelených štátov.
Ministerstvo zahraničných vecí v Jerevane uviedlo, že arménsky premiér Nikol Pašinjan a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan „zdôraznili dôležitosť bilaterálneho procesu normalizácie vzťahov medzi oboma krajinami".
Otvorenie pozemnej hranice
Ankara a Jerevan 1. júla dospeli na rokovaniach vo Viedni k prelomovej dohode, kde sa ich diplomati dohodli na otvorení pozemnej hranice pre občanov tretích krajín a spustení priamych nákladných letov.
„Lídri vyjadrili vieru, že dohody z 1. júla budú v čo najbližšom čase implementované," uviedol vo vyhlásení arménsky rezort diplomacie.
AFP pripomína, že Arménsko a Turecko nikdy nenadviazali oficiálne diplomatické styky a ich spoločná hranica je uzavretá od roku 1993, čo znamená, že nákladné vozidlá musia prechádzať cez Gruzínsko či Irán. Prvé komerčné lety medzi Arménskom a Tureckom za posledné dva roky boli obnovené vo februári.
Prvé rokovania o normalizácii vzťahov
Prvé rokovania o normalizácii vzťahov medzi osobitnými vyslancami týchto krajín od roku 2009 sa uskutočnili v januári, keď boli uzatvorené mierové dohody, ktoré však nikdy neboli ratifikované. Predtým v decembri 2021 obe krajiny menovali mimoriadnych vyslancov.
Stalo sa tak rok po tom, čo Arménsko prehralo vojnu s Azerbajžanom, spojencom Turecka, týkajúcu sa sporu o Náhorný Karabach. Baku na opätovné ovládnutie územia, ktoré bolo od 90. rokov pod kontrolou etnických Arménov, využilo turecké bojové drony.
Vzťahy medzi Arménskom a Tureckom navyše výrazne poznačili odlišné pohľady na udalosti, počas ktorých bolo v období prvej svetovej vojny v Osmanskej ríši masovo zabitých približne 1,5 milióna Arménov. Historici tieto udalosti často označujú za genocídu, čo však Turecko odmieta.
Ďalšie dôležité správy
