Narastajúci počet nových projektov v oblasti dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) v Európe a podpisovanie dlhodobých zmlúv podľa výskumu neziskovej organizácie Global Energy Monitor (GEM) ohrozujú prechod kontinentu na čistú energiu a sú v rozpore s cieľmi dekarbonizácie, píše Politico.
Ruská vojna na Ukrajine viedla v Európe k obrovskému nárastu dovozných kapacít plynu. V období rokov 2022 až 2026 by mal kontinent ročne doviezť až 195 miliónov kubických metrov tejto suroviny.
Zatiaľ čo túto zimu došlo k zabezpečeniu krátkodobých dodávok za vysoké ceny, väčšina nových objemov bude k dispozícii až príliš neskoro na to, aby nimi bolo možné riešiť problémy tejto či nasledujúcej zimy. Vtedy totiž budú potrebné najviac.
„Obavy vyvoláva najmä skutočnosť, že všetky naplánované objemy v budúcnosti pravdepodobne nebudú potrebné, keďže dopyt po LNG zrejme nebude rásť rovnakým tempom ako výstavba nových zariadení LNG,“ vysvetľuje analytička Ana Maria Jallerová-Makarewiczová z Inštitútu pre energetickú ekonomiku a finančnú analýzu.
Za posledných desať rokov podľa nej v Európe nedošlo k zvýšeniu dopytu po plyne. Ak tento nový trend pretrvá, tak dopyt pravdepodobne neporastie ani v budúcnosti, v dôsledku čoho sa z nových terminálov stanú uviaznuté aktíva.
Opätovný vývoz ako možné riešenie
Nedávno došlo k podpísaniu 15- až 20-ročných zmlúv na plyn, ktoré sú v rozpore so zákonmi EÚ o 35-percentnom znížení dopytu po plyne do roku 2035.
V rámci trhu s plynom majú navrch predajcovia, a tak musia kupci o dlhodobých kontraktoch uvažovať aj v prípade, že v budúcnosti neočakávajú silný dopyt, vysvetlila Jallerová-Makarewiczová.
K uzatvoreniu väčšiny zmlúv došlo medzi americkými vývozcami a nemeckými kupcami.
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck ešte v novembri 2022 hrdlo prehlasoval, že by nemal problém ani so zmluvami na 20 a viac rokov. Potreba napĺňania klimatických cieľov a súvisiace znižovanie objemov plynu však v budúcnosti nemecké spoločnosti prinúti surovinu posielať do iných krajín, dodal minister.
„Pre členské štáty EÚ, ktoré to s napĺňaním klimatických cieľov a znižovaním dopytu po plyne myslia vážne, tak bude presmerovanie objemov v nasledujúcom desaťročí nevyhnutnosťou,“ objasňuje Greig Aitken z GEM. Hlavný problém však tkvie v niečom úplne inom, dodáva.
Aitkenovi prekáža samotné uzatváranie dlhodobých zmlúv, pretože tým podľa neho krajiny EÚ poskytujú producentom plynu, akými sú Spojené štáty, záruky, že musia pokračovať v ťažbe bridlicového plynu určeného na vývoz prostredníctvom nových terminálov. Ak však majú byť zariadenia z finančného hľadiska realizovateľné, tak si vyžadujú dlhodobé zmluvné záruky.
Unáhlená snaha o zabezpečenie nových dodávok neruského pôvodu môže plyn na dlhé obdobie zablokovať, čomu by krajiny podľa Aitkena dokázali sčasti predísť práve presmerovaním dodávok.
Pokiaľ ide o riešenie hroziaceho uviaznutia aktív v podobe nevyužitých terminálov, štáty by tieto zariadenia mohli začať využívať na dovoz amoniaku či vodíka. Presne týmto argumentom sa zástancovia dlhodobých zmlúv snažia zľahčiť možné riziko uviaznutia majetku, uzatvára Aitken.