Narastajúci počet nových projektov v oblasti dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) v Európe a podpisovanie dlhodobých zmlúv podľa výskumu neziskovej organizácie Global Energy Monitor (GEM) ohrozujú prechod kontinentu na čistú energiu a sú v rozpore s cieľmi dekarbonizácie, píše Politico.
Ruská vojna na Ukrajine viedla v Európe k obrovskému nárastu dovozných kapacít plynu. V období rokov 2022 až 2026 by mal kontinent ročne doviezť až 195 miliónov kubických metrov tejto suroviny.
Zatiaľ čo túto zimu došlo k zabezpečeniu krátkodobých dodávok za vysoké ceny, väčšina nových objemov bude k dispozícii až príliš neskoro na to, aby nimi bolo možné riešiť problémy tejto či nasledujúcej zimy. Vtedy totiž budú potrebné najviac.
„Obavy vyvoláva najmä skutočnosť, že všetky naplánované objemy v budúcnosti pravdepodobne nebudú potrebné, keďže dopyt po LNG zrejme nebude rásť rovnakým tempom ako výstavba nových zariadení LNG,“ vysvetľuje analytička Ana Maria Jallerová-Makarewiczová z Inštitútu pre energetickú ekonomiku a finančnú analýzu.
Za posledných desať rokov podľa nej v Európe nedošlo k zvýšeniu dopytu po plyne. Ak tento nový trend pretrvá, tak dopyt pravdepodobne neporastie ani v budúcnosti, v dôsledku čoho sa z nových terminálov stanú uviaznuté aktíva.
Opätovný vývoz ako možné riešenie
Nedávno došlo k podpísaniu 15- až 20-ročných zmlúv na plyn, ktoré sú v rozpore so zákonmi EÚ o 35-percentnom znížení dopytu po plyne do roku 2035.
V rámci trhu s plynom majú navrch predajcovia, a tak musia kupci o dlhodobých kontraktoch uvažovať aj v prípade, že v budúcnosti neočakávajú silný dopyt, vysvetlila Jallerová-Makarewiczová.
K uzatvoreniu väčšiny zmlúv došlo medzi americkými vývozcami a nemeckými kupcami.
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck ešte v novembri 2022 hrdlo prehlasoval, že by nemal problém ani so zmluvami na 20 a viac rokov. Potreba napĺňania klimatických cieľov a súvisiace znižovanie objemov plynu však v budúcnosti nemecké spoločnosti prinúti surovinu posielať do iných krajín, dodal minister.
„Pre členské štáty EÚ, ktoré to s napĺňaním klimatických cieľov a znižovaním dopytu po plyne myslia vážne, tak bude presmerovanie objemov v nasledujúcom desaťročí nevyhnutnosťou,“ objasňuje Greig Aitken z GEM. Hlavný problém však tkvie v niečom úplne inom, dodáva.
Aitkenovi prekáža samotné uzatváranie dlhodobých zmlúv, pretože tým podľa neho krajiny EÚ poskytujú producentom plynu, akými sú Spojené štáty, záruky, že musia pokračovať v ťažbe bridlicového plynu určeného na vývoz prostredníctvom nových terminálov. Ak však majú byť zariadenia z finančného hľadiska realizovateľné, tak si vyžadujú dlhodobé zmluvné záruky.
Unáhlená snaha o zabezpečenie nových dodávok neruského pôvodu môže plyn na dlhé obdobie zablokovať, čomu by krajiny podľa Aitkena dokázali sčasti predísť práve presmerovaním dodávok.
Pokiaľ ide o riešenie hroziaceho uviaznutia aktív v podobe nevyužitých terminálov, štáty by tieto zariadenia mohli začať využívať na dovoz amoniaku či vodíka. Presne týmto argumentom sa zástancovia dlhodobých zmlúv snažia zľahčiť možné riziko uviaznutia majetku, uzatvára Aitken.
Ďalšie dôležité správy
