Po tom, ako vyšumeli chýry Vladimíra Mečiara o nachystaných miliardách korún na zmiernenie negatívnych vplyvov eura a sľuby Viery Tomanovej o špeciálnej vyrovnávacej dávke, bolo chvíľu ticho. A hľadala sa lacnejšia zbraň proti očakávanej dražobe.

Našla sa v podobe strašiakov. Ten posledný umožňuje priamu reguláciu cien. A vytvára radu pomazaných, ktorá bude vedieť, ktoré ceny sú primerané a ktoré nie. Lacné riešenie, ktoré štátnu pokladnicu nezabolí, ale bude mať mediálny efekt. Presne podľa gusta Roberta Fica.

Záporáci v tejto jednoaktovke boli známi. Obchodníci, ktorí za hluku osláv Nového roku prihodia na cenovky o pár centov viac, ako velí kalkulačka. Na nich má kabinet vymyslenú čiernu listinu, na ktorej sa objavili prvé mená.

Vláda potrebuje čierne ovce, aby R. Fico mohol pravidelne z tlačovky pranierovať obchodníkov za horlivého prikyvovania členov Cenovej rady. (Kde sa v podobe predsedníckeho postu Peter Mihók konečne dočkal funkcie, v ktorej si ho niekto všimne.) Veľké reťazce takúto formu psychického nátlaku znesú. No keď sa majiteľ obchodu s rozličným tovarom v Hornej Marikovej rozhodne kvôli nákladom súvisiacim so zavedením eura zvýšiť ceny, čelí lynčovaniu.

Divadelná sezóna

Ak by sa podnikatelia nezľakli, je tu hrozba priameho diktovania súm na cenovkách. Minister financií Ján Počiatek splnil politické zadanie a novelou zákona o cenách otvoril cestu. Síce vzápätí obchodníkov upokojil vyhlásením o samoregulačnej schopnosti trhu, vďaka ktorej nebude nutné nový zákon tasiť. Výborná bola najmä veta – „budeme robiť všetko preto, aby sa s tým trh vyrovnal“.

Cenové divadlo je, ako vždy, len o poteche pre jasajúce davy. Ktoré si napokon aj tak po prvom januári budú myslieť, že inflácia je vyššia ako v skutočnosti. A ktoré vedia, že obchodník si zvýšené náklady nakoniec zohľadní. Buď pred účinnosťou cenového zákona, alebo po jej skončení, keď ostražitosť poľaví. To sa budú blížiť voľby, a tak je možné, že dnešné opatrenia vládnej koalícii v podobe sekundárnej inflácie vypália priamo do tváre.