„V prípade postupu v súlade s dnes účinným zákonom o verejnom obstarávaní môže byť ohrozená včasnosť a kvalita organizácie predsedníckych aktivít,“ tvrdí M. Kondrót.
Smer-SD preto schválil jeho zákon, ktorý vyňal stredne veľké zákazky súvisiace s predsedníctvom z pravidiel verejného obstarávania. Nákup analýz alebo zložitejších počítačových systémov za menej ako 134-tisíc eur bude môcť Ministerstvo zahraničných veci SR alebo Stále zastúpenie Slovenska pri EÚ nakupovať bez akejkoľvek súťaže. Nemusí ani oslovovať pár firiem, zákazku môže zadať priamo.
Devätnásť zákaziek bez tendra
Takto môže podľa schválenej výnimky nakupovať aj neobvyklé stavebné práce za najviac 5,2 milióna eur. Pokiaľ ministerstvo nebude o zákazkách informovať samé, verejnosť sa o ich pridelení dozvie až po zverejnení dodávateľských zmlúv v Centrálnom registri zmlúv.
Výnimka platí len na nákup tovaru, služieb alebo stavebných prác, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu. Napríklad perá či diáre s potlačou, tlmočenie alebo bežné počítače by mali diplomati nakupovať cez elektronické trhovisko aj pri objemoch do 134-tisíc eur.
Na budúci rok plánuje ministerstvo zahraničia minúť 488-tisíc na materiálno-technické zabezpečenie pracovísk a ľudí, ktorí predsedníctvo riešia. Pôjde napríklad o nákup notebookov, tabletov, smartfónov alebo tlačiarní. Aj pri nižších objemoch by tento tovar ministerstvo malo nakupovať cez súťaž na elektronickom trhovisku, keďže ide o bežný tovar.
Pol milióna eur má ísť na budúci rok zas na investičné výdavky spojené s predsedníctvom, najväčšou položkou má byť nákup systému pre videokonferencie. Je pravdepodobné, že práve na túto zákazku sa výnimka vzťahovať bude a ministerstvo tak nebude hľadať dodávateľa cez tender.
Ministerstvo v stanovisku pre TREND.sk odhaduje, že mimo zákona bude nakupovať asi devätnásť zákaziek. Ich predmet a ani hodnotu nespresnilo, keďže pri štrnástich sa podľa ministerstva bude dať hodnota zákazky znížiť sponzoringom.
Potrebujú vyriešiť sponzoring
V stanovisku pre TREND.sk ministerstvo dáva výnimku do súvisu práve so sponzoringom. Už v septembri minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák upozorňoval vládu, že súčasný zákon o verejnom obstarávaní sťažuje sponzoring, pričom pri organizácii predsedníctva by chceli sponzorov využiť.
„Využitie [sponzoringu] bude vyžadovať úpravu legislatívy, napríklad zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko jej aktuálne znenie vytvára bariéry v praktickej realizácii,“ informoval M. Lajčák. Nedá sa preto povedať, že by bol návrh M. Kondróta nečakaný, keďže ministerstvo tento zámer avizovalo.
Zákon o verejnom obstarávaní zužuje priestor na rokovania so sponzormi, pretože ministerstvo napríklad nemôže sponzorovi prisľúbiť, že si za časť peňazí kúpi jeho minerálky, autá, počítače (...). Akýkoľvek nákup za peniaze, ktoré ministerstvo príjme od sponzora, by totiž musel ísť cez tender.
„Zákon o verejnom obstarávaní momentálne naozaj špecificky neupravuje oblasť sponzoringu a akékoľvek peniaze, ktoré obstarávateľ príjme, musí na nákupy vynaložiť podľa zákona,“ vraví odborníčka na verejné obstarávanie Tatiana Behrová, ktorá radí pri tendroch aj ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi (Smer-SD).
Pripomína, že riešením situácie je prijatie nefinančného sponzorského daru, teda priamo konkrétneho výrobku. „Ale pokiaľ je nevyhnutné prijať peniaze, potom sa výnimka javí ako opodstatnené,“ myslí si T. Behrová.
Ministerstvo zahraničia sľubuje, že napriek výnimke bude „dbať o maximálnu transparentnosť a súťaž vo výberových konaniach“. Priame zadanie bude využívať ojedinele v situácii, kedy vie tovar dodať len jediný výrobca. Ako príklad v stanovisku uvádza razbu pamätných mincí. Menšiu časť zákaziek bude ministerstvo prideľovať cez prieskum trhu (osloviť aspoň tri firmy, vybrať najlacnejšiu), najmä v prípadoch, kedy vhodného dodávateľa nenájde cez elektronické trhovisko.
Asi tri pätiny zákaziek, ktoré nemusia nakupovať cez tendre, chcú na ministerstve prideľovať cez obchodnú verejnú súťaž. Ide o mechanizmus z Obchodného zákonníka, na rozdiel od tendrov, tu napríklad neexistuje možnosť sťažovať sa na výsledok na Úrad pre verejné obstarávanie.
„Takto sa bude postupovať v prípadoch, keď je potrebné osloviť širokú odbornú verejnosť. Platí aj pre výber sponzorov,“ vysvetľuje ministerstvo. Ako príklad uvádza výber dodávateľa výzdoby bruselskej budovy Justus Lipsius, kde sídli Rada EÚ. Všetky súťažné výzvy chce ministerstvo zverejňovať na svojom webe.
Zákon už slimákov rieši, nestačilo
O výnimke poslanca M. Kondróta sa v parlamente nediskutovalo a nevenovala sa jej ani veľká pozornosť, keďže poslanec ju prilepil do zákona proti schránkovým firmám. Zanikla tak v debate o nefunkčnosti riešenia, ktoré Smer-SD presadil na odkrývanie majiteľov schránok.
Jediná v rozprave reagovala na M. Kondróta poslankyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd). „Vieme pomerne dlho, kedy budeme predsedať, tak asi nie sme dosť pripravení, keď potrebujeme výnimku,“ vyhlásila poslankyňa. Pripomenula, že opozícia opakovane žiadala predložiť správu, ako sme pripravení na predsedníctvo, no Smer-SD vždy návrh zamietol. „Treba na to upozorniť, pretože potom sa budeme čudovať, že tu budú ďalšie škandály,“ dodala L. Žitňanská.
Podobe reagoval na otázku TREND.sk aj Peter Kunder z Aliancia Fair-play. „[Túto výnimku] pokladám za otvorené priznanie neschopnosti manažérsky včas plánovať a za príležitosť nekontrolovaným spôsobom nakupovať za predražené ceny od spriatelených dodávateľov,“ myslí si P. Kunder.
Výnimka poslanca M. Kondróta aj preto vzbudzuje pochybnosti, pretože v zákone už je mechanizmus, ako riešiť náhlu potrebu nakupovať bez tendra. Tento mechanizmus dal do zákona Smer-SD vlani a to napriek odporu mimovládnych organizácií a právnikov.
Pri tovaroch a službách do 134-tisíc a stavebných prácach do 200-tisíc eur môžu úradníci žiadať vládu o ad-hoc výnimku z povinnosti organizovať transparentné tendre, no musia preukázať, že pre tender by nestíhali dôležitú prácu.
Výnimku totiž možno udeliť len v prípade, pokiaľ by „[verejné obstarávanie] znemožnilo alebo významne sťažilo plnenie úloh verejného obstarávateľa alebo viedlo pri plnení týchto úloh k nehospodárnemu alebo neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov.“
Ministerstvo zahraničných vecí vraví, že tento mechanizmus nerieši nákupy súvisiace s predsedníctvom Európskej únie dostatočne, keďže by muselo pri každej zákazke samostatne dokazovať, že tender by skutočne sťažil organizáciu predsedníctva alebo iných úloh ministerstva. „Tento postup by bol neprimerane dlhý, administratívne náročný a nehospodárny,“ ozrejmuje ministerstvo.
Miroslav Lajčák Zdroj: SITA/AP
Čo je predsedníctvo?
- Európskej únii budeme predsedať šesť mesiacov, od júla do decembra 2016. Predsednícku štafetu preberieme od Holandsku a odovzdáme ju Malte.
- Rotujúce predsedníctvo funguje od roku 1958, kedy predsedalo Únii Belgicko. Naposledy sa poradie určovalo v roku 2007 a to na trinásť rokov dopredu.
- Rotujúce predsedníctvo má dať členským štátom Únie možnosť aspoň sčasti priamo ovplyvňovať jej najvyššiu politiku, predsedajúci štát totiž vedie samity európskych lídrov a ministrov alebo zastupuje Európsku úniu navonok, teda pri zahraničnej politike.
- V rámci slovenského predsedníctva Ministerstvo zahraničných vecí SR predpokladá asi dvesto podujatí, na ktoré príde asi 20-tisíc hostí.
- Celkový rozpočet pre celé predsedníctvo vrátane príprav (2014 až 2017) je 60 až 70 miliónov eur, tento rok sa z toho minuli tri milióny eur, na budúci rok sa predpokladajú výdavky za 15,6 milióna eur.
