Ako rýchlo by štáty mali prejsť od podpory ekonomík k šetreniu, aby neohrozili oživenie svetového hospodárstva po kríze? Túto dilemu budú cez víkend na summite v Kanade riešiť lídri najvplyvnejších a rozvíjajúcich sa krajín združených v skupine G20. Zástupcovia užšej skupiny G8 budú rokovať už dnes.

Summit by podľa amerického ministra financií Timothyho Geithnera mal položiť základy pre silnejší hospodársky rast v budúcnosti. Spojené štáty a Európa sa však líšia v názore, ako rýchlo by mali štáty upúšťať od podporných opatrení, ktoré prijali v čase krízy na záchranu ekonomiky, k znižovaniu rozpočtových deficitov.

USA kladú podľa Financial Times oveľa väčší dôraz na to, aby sa udržal hospodársky rast. Zvyšok krajín G20, najmä európske štáty a Kanada, naopak preferujú dôraz na rýchlejšie znižovanie deficitov na udržateľnú úroveň. Americký prezident Barack Obama pred týždňom napísal list, v ktorom si európske štáty medzi riadkami prečítali kritiku smerom k nemeckým plánom na masívne škrty vo verejných financiách a chystané zvyšovanie daní. Začiatkom tohto týždňa však B. Obama v telefonáte s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou tón zmiernil.

Na obhajobu úsporných opatrení vystúpil aj nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, ktorý odmietol tvrdenia, že plány jeho krajiny na ozdravenie verejných financií by mohli zadusiť ekonomické oživenie globálneho hospodárstva.

,,Nemecká vláda si uvedomuje svoju zodpovednosť pri podpore rastu v Európe aj vo svete. Postavíme sa k tejto úlohe zodpovedne, ako tradičný pilier stability a nie hromadením verejného dlhu,“ napísal W. Schäuble vo včerajšom vydaní Financial Times.

Postoj Nemecka podporili aj najvyšší predstavitelia Európskej komisie a Európskej centrálnej banky. Prezident únie Herman Van Rompuy a šéf Európskej komisie José Manuel Barroso v dopise lídrom G20 uviedli, že globálne oživenie postupuje lepšie, ako sa čakalo, a najväčšie svetové ekonomiky by sa mali zhodnúť na tom, aby ,,konsolidáciu verejných financií začali najneskôr v roku 2011", napísala agentúra ČTK. V podobnom duchu sa vyjadril aj šéf ECB Jean-Claude Trichet, podľa ktorého rozpočtové reštrikcie nezavlečú eurozónu do stagnácie.

V liste zverejnenom v kanadských novinách Globe a Mail obhajoval škrty aj britský premiér David Cameron. Jeho vláda predstavila v utorok mimoriadny rozpočet, ktorý počíta s najmasívnejším šetrením za posledných 30 rokov. Vláda chce vďaka škrtom a vyšším daniam zraziť za päť rokov deficit z tohtoročných desiatich na jedno percento hrubého domáceho produktu.

,,Nikto nepochybuje o tom, že na víkendovom summite musíme prijať dôležité rozhodnutie: ako dať do poriadku globálnu ekonomiku. Otázkou je, ako to dosiahnuť,“ citovala agentúra Reuters z Cameronovho listu v kanadských novinách. ,,Jednotlivé krajiny musia mať voľnú ruku a konať podľa toho, v akej situácií sa nachádzajú,“ dodal Cameron.

Americkú rétoriku včera zjemnil aj T. Geithner, podľa ktorého si jednotlivé štáty v Európe musia zvoliť, čo je pre nich najlepšie. Riešenia sa pritom môžu líšiť. Opäť však zdôraznil, že obnova rozpočtovej zodpovednosti a plátanie dier v rozpočtoch by nemalo ísť proti hospodárskemu oživeniu.  

Foto na titulke - SITA / AP