V Brandenbursku sa na demonštrácii Aliancie za mier stretlo 1 500 ľudí, medzi ktorými bolo možné identifikovať komunistov, antivaxerov, krajných pravičiarov, ale tiež fanúšikov Sahry Wagenknechtovej. V Neubrandenburgu podporilo tzv. „Povstanie podnikov“ 2 500 protestujúcich.
V Plauene zvyknú protestovať tisícky ľudí pod záštitou hnutia Občania ríše (Reichsbürger), ktorí popierajú legitímnosť Spolkovej republiky a demokracie ako takej, a v Lipsku sme pre zmenu mohli byť svedkami toho, ako medzi sebou súťažia ľavičiari a prívrženci extrémistickej pravice Slobodné Sasko o to, kto bude rozhnevanejší.
Zdržanlivé odbory
Hrozí, že boj bude prebiehať len na politickej platforme a že rozohrá politickú hru, ktorá určí náladu v krajine. Autora totiž znepokojuje, že rôzne skupiny využívajú hnev na ideologickú propagandu, pričom tie najsilnejšie sociálnopolitické organizácie – odborové zväzy – sú zatiaľ prakticky neviditeľné. Nemecký odborový zväz so 5,7 miliónmi členov je podľa Jacobsena až noblesne zdržanlivý a jeho predstavitelia sa nechajú chlácholiť vládnymi pozvaniami a pokusmi zaviazať si ich. Vyhrážky predsedkyne Yasmin Fahimiovej o tom, že ak nedôjde k zlepšeniu situácie, odbory budú hlasno protestovať, pôsobia ako plané.
Dôležité témy potrebujú apolitickú interpretáciu
Všetky aktuálne témy, ktoré hýbu verejnosťou, ako sú cenový strop, plynová daň, dane z nadmerných ziskov, výška platov či zoštátňovanie, sa môžu stať nástrojom ideologických zápasov medzi krajnou ľavicou a pravicou, v ktorých ale občan určite nevyhrá. Zaujímavosťou je, že obe rozhnevané frakcie majú podľa Jacobsena rovnaké spiatočnícke fantázie s nacionalistickým podtónom: všetko sa vráti do normálu, ceny budú nižšie a Nemecko sa podľa nich bude mať dobre vtedy, keď sa nebude starať o Ukrajinu, sankcie, či vojenskú pomoc, keď nebude členom NATO a keď odmietne všetko americké, demokraciu nevynímajúc.
Jediná možnosť
Nemecké odbory by si mali brať podľa slove redaktora príklad z iných krajín, ako sú Veľká Británia či Rakúsko, kde sú odborárski predáci hlavnými protihráčmi vlády. Ponúkajú konkrétne riešenia v podobe navýšenia minimálnej mzdy či zvýšenia platov a oslovujú desaťtisíce ľudí, ktorí vychádzajú do ulíc bojovať za tieto riešenia, nie kvôli prázdnemu ventilovaniu vlastného hnevu.
Hoci možno hovoriť o prvých lastovičkách aj v niektorých nemeckých mestách, autor verí, že to je len začiatok. Odbory sú podľa neho jedinou inštanciou, ktorá môže svojím dominantným zaangažovaním sa zabrániť tomu, aby sa demonštrácie stali nástrojom politickej propagandy, a naopak docieliť, aby plnili úlohu občianskeho nástroja v boji za čo najdôstojnejšie podmienky na život.
Ďalšie dôležité správy
