Pôvodne sa mali šéfovia štátu a vlád Európskej únie na svojom mimoriadnom samite, ktorý bude v Bruseli, zaoberať iba konkurencieschopnosťou EÚ a vzťahmi s Tureckom, množstvo tém ale vzhľadom na dianie vo svete začalo postupne narastať.
Unijní lídri sa tak budú počas dvojdňového rokovania zaoberať aj situáciou na Ukrajine, nedávnym iránskym útokom proti Izraelu a budú tiež debatovať o ruskom zasahovaní do diania v EÚ.
Vyjadrenie pevnej podpory Ukrajine
Prvý deň samitu začne až pracovnou večerou, ešte pred ňou sú štátnici pozvaní na recepciu k belgickému kráľovi Philippovi. Pri večeri by sa mali preberať všetky témy týkajúce sa vonkajších vzťahov.
Ako vyplýva z návrhov záverov schôdzky, európski lídri opäť vyjadria pevnú podporu Kyjevu a ostro odsúdia pokračujúce ruské letecké a raketové útoky, ktoré v posledných dňoch zasiahli najmä energetickú infraštruktúru.
„Európska rada zdôrazňuje potrebu poskytnúť Ukrajine urýchlene protivzdušnú obranu a urýchliť a zintenzívniť dodávky všetkej nevyhnutnej vojenskej pomoci, vrátane delostreleckej munície,“ píše sa v poslednej verzii záverov.
Česko, spoločne s Holandskom a Dánskom, boli krajiny, ktoré presadili, aby bola Ukrajina v záveroch opäť spomenutá. Dánsko a Holandsko sú tiež krajiny, s ktorými Česko najviac spolupracuje a rokuje, pokiaľ ide o českú iniciatívu zameranú na nákup munície pre Ukrajinu v krajinách mimo EÚ.
Je možné, že lídri opätovne posúdia aj využitie výnosov z ruských aktív zmrazených v Európe. Európska komisia už v marci navrhla, aby sa 90 percent výnosov z týchto aktív použilo na nákup zbraní pre Ukrajinu. Zvyšných desať percent by malo byť prevedených do rozpočtu EÚ a použitých na rekonštrukciu krajiny.
Niektoré štáty ale majú s využitím peňazí na vojenské účely problém a rokovania na úrovni veľvyslancov a pracovných skupín stále prebiehajú. Nie je teda jasné, či sa podarí nájsť zhodu do začiatku samitu.
Výzva Iránu k zastaveniu útokov
Ďalšou veľkou témou bude Blízky východ. Pôvodne sa mali unijní lídri zaoberať najmä situáciou v Libanone, aj v súvislosti s dianím na hraniciach, kde sa ostreľujú izraelská armáda a libanonské hnutie Hizballáh, ktoré má rovnako ako palestínsky Hamas podporu Iránu.
Nakoniec sa ale v súvislosti s iránskym útokom na Izrael názov kapitoly v záveroch zmenil na Blízky východ.
„Európska rada dôrazne a jednoznačne odsudzuje iránsky útok na Izrael,“ stojí v navrhovaných záveroch. „Európska rada vyzýva Irán a jeho spojencov, aby úplne zastavili útoky, a naliehavo vyzýva všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a vyvarovali sa akýchkoľvek akcií, ktoré by mohli zvýšiť napätie v regióne,“ uvádza sa v texte.
Ako je na tom jednotný trh Únie
Neskôr sa budú šéfovia štátov a vlád zaoberať najmä konkurencieschopnosťou a prosperitou Európskej únie a jej posilňovaním. Bývalý taliansky premiér Enrico Letta dostal v tejto súvislosti už skôr za úlohu pripraviť správu o jednotnom trhu EÚ a unijní lídri o nej mali diskutovať.
Pred pár dňami mal Letta so správou oboznámiť eurokomisára, žiadne detaily sa ale na verejnosť nedostali. Správa má podľa všetkého asi 150 strán.
Pokiaľ ide vo všeobecnosti o zvýšenie slabnúcej konkurencieschopnosti terajšej dvadsať sedmičky, v návrhu záverov sa okrem iného hovorí, že „je potrebná nová európska dohoda o konkurencieschopnosti“.
„To bude vyžadovať úsilie tak na úrovni únie, ako aj na úrovni členských štátov a naprieč všetkými politikami, aby sa odstránili rozdiely v raste, produktivite a inováciách medzi úniou a jej medzinárodnými partnermi a konkurentmi,“ dodáva text.
V tejto súvislosti bude potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie „hospodárskej odolnosti a priemyselnej obnovy Únie a jej globálnej konkurencieschopnosti, ako aj jej vedúceho postavenia v technológiách“.
Ďalšie dôležité správy
