Plánovaná stavba je ešte len v procese opätovného posudzovania vplyvov na životné prostredie. Do roku 2020 by pravdepodobne nebola hotová ani v prípade realizácie pôvodného variantu s dvoma kratšími tunelmi Rojkov (1 810 metrov) a Havran (2 820 metrov).

„Opäť sa začína hovoriť o variante s tunelom Korbeľka (5 851 metrov), kedy by sa termín výstavby posunul za hranicu roku 2020, pravdepodobne až do roku 2025. V poslednom čase sa nepočítalo s tunelom Korbeľka. Tento variant bude nutné rozpracovať a pripraviť po stránke projektovej, vrátane schvaľovacích konaní,“ informoval riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Rastislav Cenký. Do úvahy podľa neho ešte prichádza variant s tunelom Veľká Fatra v dĺžke 9 435 metrov.

„Zároveň sa stále zabúda na druhý profil a tubus tunela Branisko, bez ktorého nemôžeme hovoriť o kompletnej D1 z Bratislavy do Košíc,“ poznamenal predseda správnej rady inštitútu Ondrej Matej. Začať s výstavbou ľavého pásu úseku D1 Beharovce - Branisko v dĺžke 7,3 kilometra, vrátane ľavej rúry tunela (4 932 metrov) plánuje Národná diaľničná spoločnosť predbežne v roku 2020 alebo neskôr. Pripravovaný úsek je v procese stavebného konania, územné rozhodnutie je právoplatné od októbra 2011.

Prepojenie prioritou

Nová koaličná vláda Roberta Fica (Smer-SD) chce udržať vysoké tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. „Výstavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je aj naďalej najdôležitejšou prioritou vlády pri výstavbe diaľnic.

Cieľom vlády je umožniť motoristickej verejnosti už od roku 2020 využívať všetky diaľničné úseky,“ uvádza sa v návrhu programového vyhlásenia vlády schváleného kabinetom tento týždeň. Politici v minulosti hovorili o rôznych termínoch prepojenia Bratislavy a Košíc diaľnicou - 2005, 2010, 2017, 2019 a podľa všetkého už nie je reálny ani rok 2020.

Generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák považuje dokončenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami za nespochybniteľnú prioritu. Predpokladá však, že sa tak stane niekoľko rokov po roku 2020 práve pre problematický úsek D1 Turany - Hubová.

„Predpokladám, že NDS už má dostatok vstupov, aby rozhodla o definitívnom trasovaní a mohla sa vypísať súťaž. Na tento úsek nemáme zatiaľ alokované financie ani v novom Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020,“ povedal Ľ. Palčák.

Vláda by podľa neho mohla využiť na tento projekt napríklad peniaze zo zdrojov Európskej únie z iných operačných programov, kde by sa nevyužili. „Možnosť využiť PPP pri tomto projekte veľmi nevidím,“ uviedol expert.

S tunelom ďalší rok

Investičný riaditeľ NDS Pavol Kováčik potvrdil, že úsek Turany - Hubová je mimoriadne zložitý. Dokončenie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami v roku 2020 podľa neho pravdepodobne už nie je reálne. „Ak bude vybraný variant s tunelom Korbeľka, tak jeho objektívna lehota výstavby je dlhšia než povrchového úseku,“ povedal.

Výstavba by sa tak predĺžila za rok 2020. Posudzovanie vplyvov stavby úseku na životné prostredie sa blíži k záveru. „Sme krátko pred odovzdávaním správy EIA, ktorá pôjde do procesu verejného pripomienkovania. Verím, že ministerstvo životného prostredia v priebehu niekoľkých mesiacov ukončí celý proces EIA, ktorý trval niekoľko rokov,“ uviedol P. Kováčik.

Bez ohľadu na zvolený variant trasy výstavby úseku Turany - Hubová bude potrebné nové projektovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie alebo úpravu územného konania v prípade údolného variantu. „Potom bude proces projektovania dokumentácie pre stavebné povolenie, majetkovoprávne vysporiadanie a stavebné povolenie.

Tento proces je ešte na niekoľko rokov, predpokladám, že to bude trvať dva až tri roky. Podľa formy realizácie by sme mohli začať obstarávať zhotoviteľa v závere roku 2017, možno v roku 2018,“ očakáva P. Kováčik.

Ochranári sa skôr prikláňajú, ako predtým, k variantu trasy s tunelom Korbeľka. Ide o drahšie projektové riešenie než údolný variant a dlhšie bude trvať aj príprava a výstavba úseku. „Je to mimoriadne náročné rozhodovanie. Takto zložitý projekt, s takými protichodnými názormi a prioritami, sa ešte v histórii asi na Slovensku neposudzoval nielen v prípade ciest a diaľnic, ale aj železníc a inej infraštruktúry. Preto to tak dlho trvalo,“ pripomenul P. Kováčik.