Rastúcim účtom za energie sa dá čeliť dvoma spôsobmi: znižovaním dopytu alebo zvyšovaním ponuky. Je pravda, že energetika je komplikovaný sektor. Štátna regulácia, dedičstvo v podobe dominantných hráčov, investičná náročnosť, surovinová závislosť, konflikt medzi politickými a ekonomickými cieľmi. Ale bez ohľadu na to, proti vysokým cenám dlhodobo zaboduje len ten, kto buď motivuje spotrebiteľov, aby míňali menej a efektívnejšie, alebo motivuje dodávateľov, aby produkovali viac a efektívnejšie.
Napriek tomu sa generácie politikov vytrvalo pokúšajú dokázať opak. A je jedno, či ide o skutočnú krízu ako ropný šok v 70. rokoch alebo o „všeobecný hospodársky záujem", ktorý existuje len v hlave predsedu vlády. Pozoruhodná je najmä chabá invenčnosť, ktorou neúspešné pokusy opakujú. Dokážu vymyslieť tri postupy mimoriadnu daň energetickým monopolom, úľavy pre trpiacich spotrebiteľov a reguláciu cien.
Mimoriadna daň je famózny akt kolektívnej pomsty, tešiaci sa úcte medzi americkými politikmi i predsedami vlád v EÚ. Funguje tak, že dotknutý podnik zdanenie prenesie na spotrebiteľov, ak má možnosť, alebo trpia investície v sektore v čase, keď sú najviac potrebné. Aj úľavy pre spotrebiteľov sú famózny nápad. V Amerike sa napríklad debatuje o tom, aby občania dostali daňový bonus na motorové palivá. Preložené do slovenčiny: majú byť v čase vysokých cien odmeňovaní za to, že míňajú viac benzínu.
Najfamóznejší nápad je cenová regulácia, ktorá spája prednosti oboch menovaných opatrení. Tlačí na zvýšenie dopytu, lebo spotrebiteľov klame ilúziou, že energia nie je taká vzácna. A ochromuje ponuku, lebo odrádza potenciálnych investorov vo výrobe či v obchode. Skrátka, je to najhlúpejšie opatrenie, aké možno vymyslieť. Nie div, že si ho ako nástroj boja proti drahým energiám vybrala slovenská vláda. Akože nezávislý regulátor pri predaji elektriny domácnostiam napríklad vymyslel, že zohľadní firmám len tretinu nákladov na dodávku. Že aká bomba?
Výška priamych škôd, aké vláda touto politikou spôsobí na energetickom trhu, je priamoúmerná dĺžke trvania, intenzite a neistote, ktorú vyvolá. Paradoxným výsledkom môže byť zabetónovanie postavenia dominantných hráčov, ktorí majú zázemie, aby prečkali zlé roky. Okrem toho, veľké investície do energetiky, napríklad do dostavby Mochoviec, sú, našťastie, dlhodobá záležitosť a silné lákadlo. Stoja za trocha mrzutostí. Za predpokladu, že to vláda s bojom nepreženie.
Horšie sú nepriame škody, takpovediac na kultúre energetického trhu. Za normálnych okolností regulácia vytvára ako-tak férové podmienky, pri ktorých investori investujú, predávajú a inkasujú nejaký ten zisk (a aj za optimálnych podmienok je onen boj proti rastúcim cenám záležitosť dlhých rokov bez garancie úspechu). Za nenormálnych, akože bojových, podmienok investori tiež môžu investovať, predávať a inkasovať. Len okrem ekonomických kalkulácií potrebujú intrigy, zákulisné hry, politické bartery a obchody. Dobrá vláda uprednostní normálne okolnosti. O tom to je. Dobrá vláda.
