Zákonodarcovia, organizácie na kontrolu faktov a niektoré technologické spoločnosti bojujú proti hrozbe novej vlny dezinformácií generovaných umelou inteligenciou (AI). Odborníci však tvrdia, že tieto snahy sú spôsobené nedôverou verejnosti k inštitúciám a že za popieranie reality môže skôr všeobecný nedostatok gramotnosti používateľov pri odhaľovaní falošných obrázkov, videí či zvukových klipov.
„Prečo žijeme vo svete, kde sa realita javí ako veľmi ťažko uchopiteľná? Je to preto, že naši politici, médiá a internet vzbudzujú nedôveru,“ povedal pre Bloomberg odborník na analýzu deepfake videí a profesor na Kalifornskej univerzite v Berkeley Hany Farid.
Odborníci už roky varujú pred potenciálom AI urýchliť šírenie dezinformácií. Tlak sa však tento rok výrazne zvýšil po predstavení novej skupiny výkonných generatívnych nástrojov AI, vďaka ktorým je tvorba vizuálov a textu lacná a jednoduchá. V Spojených štátoch existujú obavy, že dezinformácie generované AI by mohli ovplyvniť prezidentské voľby v roku 2024. V Európe sú najväčšie platformy sociálnych médií podľa nového zákona povinné bojovať na svojich stránkach proti šíreniu dezinformácií.
Dosah a vplyv dezinformácií generovaných AI zostáva zatiaľ nejasný, no existujú dôvody na obavy. Bloomberg minulý týždeň informoval, že falošné hlasy politikov sa internetom šírili aj niekoľko dní pred voľbami na Slovensku. Obrázky vytvorené AI zdieľali aj niektorí americkí a nemeckí politici.
Členka Berkman Klein Center for Internet & Society na Harvardovej univerzite Rumman Chowdhuryová (ex-riaditeľka niekdajšieho Twitteru), súhlasí s tým, že ľudská mylnosť je súčasťou problému v boji proti dezinformáciám. „Môžete mať rôzne softvérové roboty, môžete mať kyberzločincov, ale v skutočnosti veľmi veľké percento informácií online, ktoré sú falošné, často zdieľajú ľudia, ktorí nič lepšie nepoznajú,“ uviedla R. Chowdhuryová.
Používatelia internetu sú podľa nej vo všeobecnosti šikovnejší v odhaľovaní falošných textových príspevkov vďaka rokom, keď boli konfrontovaní s podozrivými e-mailmi a príspevkami na sociálnych sieťach. Ale keďže AI umožňuje tvorbu realistickejších falošných obrázkov, zvuku a videa, „ľudia potrebujú lepšiu úroveň vzdelania“.
„Ak uvidíme video, ktoré vyzerá ako skutočné - napríklad bomba zasiahla Pentagon - väčšina z nás tomu uverí,“ povedala. „Ak by sme narazili na textový príspevok, v ktorom by niekto tvrdil: ‚Hej, bomba práve zasiahla Pentagón,‘ sme skôr skeptickí, pretože sme boli vyškolení viac na text ako na video a fotografie,“ dodala R. Chowdhuryová.
Ďalšie dôležité správy
