V čase, keď píšem tento editoriál, pripravuje sa preklad posledného článku, na ktorom Ján Kuciak pracoval, do svetových jazykov. Publikovať ho naraz budú nielen jeho domovské Aktuality.sk, slovenské médiá vrátane TRENDU, ale aj zahraničné noviny. Kuciakove posledné slová, ktoré napísal ako investigatívny novinár, si bude môcť prečítať celý svet.
Okolo tiel dvoch veľmi mladých ľudí, ktorí mali pred sebou celý život, sa našli prázdne náboje. V jazyku mafie to údajne znamená, že každý, kto bude pokračovať v jeho práci, skončí ako on.
Keď ktokoľvek počítal s tým, že umlčí pero Jána Kuciaka, tak sa prerátal. Dosiahol presný opak. Jeho hlas zaznie omnoho hlasnejšie, ako keby ešte žil.
V posledných mesiacoch sa Ján Kuciak venoval podnikateľom s prepojením na taliansku mafiu aj slovenských politikov. Ak by sa nestal otrasný zločin, jeho kauza by vyvolala trochu ruchu a možno by zapadla prachom ako všetky ostatné.
Stalo sa už takmer pravidlom, že vrcholoví politici zľahčujú novinárske zistenia a k vyvodeniu politickej zodpovednosti málokedy dôjde. Práve to viedlo k zníženiu statusu novinára a k vytváraniu nedôvery v profesiu.
A že to podkopáva základný demokratický pilier? To nikoho netrápilo, až kým streľba v rodinnom dome Kuciakovcov nezasiahla demokraciu priamo v najcitlivejšom mieste.
Ak je pravda, že osoby, o ktoré sa Ján Kuciak zaujímal, mali známosti v Smere-SD či kontakty na bezpečnostné zložky štátu, pre vládnu stranu to môže znamenať to, čo pre SDKÚ kauza Gorila. Aj keď má Smer-SD po toľkých rokoch vládnutia na svedomí žalostný stav, v akom sa krajina ocitla, netreba sa z toho tešiť. Stačí si spomenúť, čo nasledovalo po Gorile. Namiesto očakávanej obrody spoločnosti prišiel rozklad pravice, posilnenie fašistov a politikov bez riešení. Tentoraz to môže byť ešte horšie.
