Mier nie je iba absencia boja, píše Andrij Jermak, vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, pre The Economist.
Niektorí západní politici si myslia, že prvým krokom k dosiahnutiu mieru na Ukrajine je posadiť obe strany konfliktu za rokovací stôl. Nie je to však pravda, dodáva.
Ruská vojna podľa neho nie je iba o bezohľadnom zabíjaní Ukrajincov, ale aj o ničení energetickej infraštruktúry a zdrojov potravy či o nezákonných deportáciách.
Je smiešne žiadať, aby si Rusko a Ukrajina sadli za jeden stôl skôr, než Moskva uzná, že Ukrajina má právo existovať ako zvrchovaný štát. Západní spojenci musia vytvoriť účinné mechanizmy, ktorými by zabránili ruskej agresii, potrestali ju a následne Kremeľ prinútili splniť záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva. Kým k tomu nedôjde, tak akékoľvek rokovania budú viesť iba k akejsi prestávke, ktorú ruské sily využijú na prípravu ďalšej agresie, vysvetľuje Jermak.
Ukončenie vojny si vyžaduje niečo celkom iné než rokovania. Zelenskyj v polovici novembra lídrom krajín G20 s výnimkou Ruska predstavil desaťbodový mierový plán. Predtým, ako si strany konfliktu budú môcť sadnúť za jeden rokovací stôl, musí byť splnených deväť požiadaviek založených na zásadách Charty OSN a normách medzinárodného práva.
Prioritou je rozsiahla bezpečnosť
Prvé tri body sa týkajú bezpečnosti v rôznych oblastiach. Jermak začína práve tou jadrovou. Vydieranie jadrovými zbraňami je výzvou pre Ukrajinu, ako aj pre celý svet. V tejto oblasti je potrebné zaistiť účinné mechanizmy, ktoré by zabránili vyhrážaniu sa jadrovými zbraňami.
Potravinová bezpečnosť je prioritou číslo dva. V tejto oblasti je potrebné zaistiť bezpečnú a nepretržitú prepravu obilia a potravín z ukrajinských prístavov, aby ruský prezident Vladimir Putin nemohol využívať hlad ako zbraň.
Do tretice spomína Jermak bezpečnosť energetickú. Západným krajinám sa už podarilo obmedziť schopnosť Ruska používať energie ako geopolitickú zbraň, no netreba zabúdať ani na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, ktorá si vyžaduje ďalšiu ochranu pred ničením. Vedúci kancelárie v tejto súvislosti navrhuje posilnenie protivzdušnej a protiraketovej obrany kritických zariadení.
Nemenej dôležitá prevencia
Štvrtý bod sa týka životného prostredia. Ukrajinská vláda odhaduje, že v dôsledku vojny presiahla škoda na životnom prostredí krajiny 37 miliárd eur. Takmer tretina územia je pokrytá mínami a výbušninami, približuje Jermak s tým, že v tomto údaji je zarátané aj znečistenie ovzdušia a pôdy či vyhladenie flóry a fauny. Narušenie ekosystémov je hrozbou pre celý svet, pripomína.
Desaťbodový plán ďalej hovorí aj o prevencii agresie a o obrane. Jedným z cieľov tohto bodu je stiahnutie ruských vojakov zo všetkých medzinárodne uznaných ukrajinských území a zastavenie bojov.
Prevencia eskalácie je ďalšou prioritou a v tejto oblasti je potrebné zaistiť Ukrajine účinné bezpečnostné záruky, ktoré sú kľúčové pre posilnenie obranných kapacít krajiny dovtedy, kým sa nestane členom NATO.
Spravodlivosť a návrat domov
Posledné dva body sa týkajú ľudských práv, v prvom rade najmä prepustenia väzňov a deportovaných osôb. Na územia kontrolované ruskou vládou boli premiestnené takmer tri milióny Ukrajincov vrátane viac než 12 tisíc detí. Všetci sa musia bezpečne vrátiť domov, konštatuje Jermak.
Zoznam vedúci kancelárie ukončuje potrebou spravodlivosti, čo znamená, že ľudia páchajúci na Ukrajine vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti musia byť postavení pred súd a následne odsúdení. Okrem toho musí Rusko nahradiť všetky škody, ktoré Ukrajine svojou agresiou spôsobilo.
O podpísaní viacstranného dokumentu potvrdzujúceho ukončenie vojny teda možno začať uvažovať až vtedy, keď dôjde k splneniu týchto deviatich požiadaviek, uzatvára Jermak.
Ďalšie dôležité správy
