Na rozdiel od iných sektorov, obmedzenie technologických služieb v Rusku v rámci snáh zatlačiť na prezidenta Vladimíra Putina, aby zastavil boje na Ukrajine, by nemuselo byť až takým prínosom. Mohlo by to totiž zhoršiť tok pravdivých informácií medzi občanmi, čo je počas Putinovho režimu, vyznačujúceho sa zavádzaním a skresľovaním reality výsostne dôležité.
Hoci niektorí ukrajinskí predstavitelia vyzvali technologické platformy na prerušenie vzťahov s Ruskom, zástancovia slobody internetu tvrdia, že to môže mať neželané následky. Informoval o tom portál cnbc.com.
Keďže USA a Európa uvalili na Rusko ekonomické sankcie za jeho inváziu na Ukrajinu, podniky ako McDonald’s a Starbucks zatvorili svoje prevádzky v krajine. Avšak technologické platformy musia zvážiť zložitejšiu rovnicu.
Záujem, aby zostali
Ich odchod by mohol mať obrovský vplyv na ruský ľud a jeho schopnosť získať prístup k spoľahlivým informáciám, ktoré sú v rozpore so „špeciálnou vojenskou operáciou“ Kremľa. „Myslím si, že technologické spoločnosti sa líšia od iných spoločností, ktoré podnikajú v Rusku, pretože máme jasný záujem na tom, aby zostali,“ povedala Joanna Szosteková, lektorka politickej komunikácie na University of Glasgow.
Ocenila západné spoločnosti v iných odvetviach za to, že stiahli svoje tovary a služby z Ruska, ale povedala, že to nefunguje rovnako, pokiaľ ide o služby, ako sú sociálne médiá a vyhľadávače.
Technologický priemysel čelí v mnohých ohľadoch novej verzii základnej dilemy, s ktorou sa stretáva už roky: rovnováha medzi spájaním rôznych častí sveta a riskovaním šírenia dezinformácií.
J. Szosteková si myslí, že je tu veľmi silný dôvod snažiť sa urobiť všetko pre to, aby IT služby boli v Rusku prístupné čo najdlhšie. „A ak to znamená pokračovať v podnikaní v Rusku, tak nech sa páči. Pretože myšlienka, že by Rusko bolo úplne uväznené za akousi stenou, cez ktorú by sa nedostali vôbec žiadne informácie, myslím, je to naozaj dosť desivé.“
Jemná rovnováha
Technologické platformy pôsobiace v Rusku čelia dvojsečnému meču. Na jednej strane sa platformy ako Facebook a Instagram (Meta) či Twitter alebo YouTube od Googlu nechcú stať nádobami kremeľskej propagandy. Na druhej strane by absencia ich služieb mohla zanechať informačné vákuum, ktoré by pravdepodobne vyplnili dezinformácie od ruskej vlády a štátnych médií.
Situácia, ktorej tieto spoločnosti čelia, je podstatou otázky: Prevažuje výhoda bezplatných a rýchlo sa šíriacich informácií nad rizikom, že ich platformy možno použiť na šírenie dezinformácií a podnecovať násilie?
Tentoraz konflikt vrhá svetlo aj na to, aké cenné môžu byť sociálne médiá a prístup na internet tvárou v tvár represívnemu režimu.
Minister prosil
Ukrajinský minister pre digitálnu transformáciu Mychailo Fedorov opakovane vyzval technologické platformy, aby ukončili svoje obchodné rokovania v Rusku. Prosil najvyšších predstaviteľov Amazonu, Google, Microsoftu a ďalších, aby pozastavili svoje služby v Rusku, aby izolovali krajinu od veľkých moderných digitálnych služieb.
„Ukrajinci tiež navrhli, aby sme v Rusku zrušili prístup k Facebooku a Instagramu,“ uviedol vo februári na Twitteri Nick Clegg, prezident pre globálne záležitosti spoločnosti Meta. „Ľudia v Rusku však využívajú FB a IG na protest a organizáciu proti vojne a ako zdroj nezávislých informácií.“
Veríme, že vypnutím našich služieb by sme umlčali dôležité prejavy v rozhodujúcom čase.
„Veríme, že vypnutím našich služieb by sme umlčali dôležité prejavy v rozhodujúcom čase,“ dodal.
Zástancovia slobody internetu a experti na ruskú digitálnu krajinu však varujú, že niektoré odstávky by mohli byť kontraproduktívne a odrezať priemerných Rusov od pravdivých informácií, ktoré by mohli vyvolať odpor voči Kremľu.
Odborníci varovali
V liste adresovanom prezidentovi Joeovi Bidenovi desiatky občianskych skupín varovali pred odrezaním Ruska od internetu. Požiadali, aby Úrad pre kontrolu zahraničných aktív ministerstva financií výslovne povedal poskytovateľom softvéru a komunikácie, že neporušia sankcie pokračovaním vo svojich službách v Rusku vydaním všeobecnej licencie. Navrhli, že niektoré dobrovoľné rozhodnutia o obmedzení internetových služieb pre Rusko by mohli byť motivované snahou vyhnúť sa sankciám.
„Príliš široké obmedzenia prístupu ruského ľudu k internetu by ešte viac izolovali bojujúcich prodemokratických a protivojnových aktivistov a bránili by mimovládnym organizáciám, skupinám pre ľudské práva, novinárom a právnikom v Rusku aj mimo neho poskytovať kritické informácie,” napísali skupiny.
Adrian Shahbaz, riaditeľ pre technológiu a demokraciu nestraníckej skupiny Freedom House, ktorá list podpísala, uviedol, že technologické platformy by sa mali rozhodnúť, ako naložiť s rovnováhou „od prípadu k prípadu prostredníctvom konzultácií s odborníkmi z občianskej spoločnosti“. Technické platformy musia pochopiť, ako môžu ich činy ovplyvniť ľudské práva, povedal.
Ďalšie dôležité správy
