Prezident Peter Pellegrini označil prílet prvých stíhačiek F-16 v júli za významný moment pre obranu Slovenska. Poľský minister obrany nazval objednávku na vrtuľníky Apache transformačnou. Billboardy v Bukurešti hrdo oznamujú, že americké stíhačky F-35 sú „vyrábané pre Rumunsko“.

Celkovo 14 členských štátov strednej a východnej Európy výrazne zvýšilo výdavky na obranu od ruskej invázie na Ukrajinu. Tento rok už dosiahli 70 miliárd dolárov, čo je rekord od pádu komunizmu, informuje Bloomberg. Objednávky na stíhačky, vrtuľníky, tanky a raketové systémy však odhalili, koľko ešte treba urobiť, aby sa krajiny aspoň priblížili štandardom NATO v najnebezpečnejšom období od studenej vojny. Zároveň nahrádzajú sovietske vybavenie, ktoré poslali na Ukrajinu, a rýchlo posilňujú vojenské kapacity, ktoré desaťročia zanedbávali, keď sa obrana po rozpade Varšavskej zmluvy a ukončení vojen na Balkáne dostala do úzadia.

„Po 20 rokoch takmer nulových investícií ide v podstate o skok z prvej alebo druhej generácie strojov priamo na štvrtú alebo piatu generáciu,“ povedal náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, generál Daniel Zmeko. „Je to ako prechod z počítača s 386 procesorom na dnešné najvyspelejšie sieťové riešenia.“

WA 40 Ramstein - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počúva počas zasadnutia Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku v piatok 6. septembra 2024. Kontaktná skupina združuje štáty, ktoré podporujú Kyjev v boji proti ruskej vojenskej agresii. FOTO TASR/AP 


Ukrainian President Volodymyr Zelenskyy takes part in the Ukraine Contact Group meeting at Ramstein Air Base, Friday, Sept.6, 2024. (Andreas Arnold/dpa via AP)
Neprehliadnite

EÚ plánuje zabezpečiť Ukrajine 40 miliárd eur bez pomoci USA

Bývalý americký prezident Donald Trump tvrdo kritizoval členské štáty NATO za to, že sa príliš spoliehajú na Spojené štáty. Aj Mark Rutte počas prvého dňa vo funkcii nového šéfa NATO minulý týždeň vyzval členské štáty, aby investovali viac.

Kritici tvrdia, že východná Európa investuje len to, čo mala urobiť už od vstupu prvých krajín do NATO v roku 1999. Namiesto toho sa spoliehali na západných spojencov. Slovensko má napríklad len 30 tankov v porovnaní s 960, ktoré malo po rozdelení Československa v roku 1993, uviedol D. Zmeko.

Už teraz je jasné, že dostať armády bližšie k tomu, kde majú byť, si bude vyžadovať verejný, ako aj vládny záväzok. Európa má takisto možnosť zvýšiť vlastnú zbrojnú výrobu, pokračuje D. Zmeko. „Skutočnou otázkou je, či má Európa vôľu to urobiť,“ dodal. „Bude ochotná utiahnuť si opasok a povedať svojim občanom, že v najbližších niekoľkých rokoch alebo dokonca desaťročí sa životná úroveň nemusí zlepšiť, pretože musíme uprednostniť našu bezpečnosť?" pýta sa.

Ďalšie dôležité správy

EBE 10 Štokholm - Švédsky premiér Stefan Löfven informuje médiá na tlačovej konferencii o situácii s novým koronavírusom v krajine v Štokholme 22. apríla 2020. FOTO TASR/AP
Sweden's Prime Minister Stefan Lofven speaks during the government's press conference on covid-19 coronavirus outbreak Wednesday April 22, 2020.  (Anders Wiklund / TT via AP)
Neprehliadnite

Švédsko pred desiatimi rokmi otvorilo hranice imigrantom. Dnes to ľutuje