Rusko oslavuje Deň víťazstva pochodmi vojakov a prehliadkami vojenskej techniky, no tento rok sa nad oslavami vznáša tieň invázie na Ukrajinu, ktorý presahuje hranice týchto dvoch krajín –, a nielen pre spáchané vojnové zločiny či zničené životy mnohých civilistov.
Neľútostný útok Moskvy na ľudské práva predstavuje výzvu pre celý systém Európy v oblasti ľudských práv, píše Politico.
Obťažné pôsobenie v Rade Európy
Dňa 16.marca Rada Európy po invázii na Ukrajinu vylúčila Rusko. Táto krajina takisto prestane byť 16. septembra stranou Európskeho dohovoru o ľudských právach, čo znamená, že Európsky súd pre ľudské práva prestane posudzovať akékoľvek ruské prípady týkajúce sa udalostí, ktoré sa stanú po tomto dátume.
Táto udalosť má veľký význam nielen z hľadiska budúcnosti krajiny, no aj z hľadiska akejkoľvek vyhliadky na prestavbu jej právneho poriadku alebo vzťahov v oblasti spolupráce s jej susedmi.
Spolupráca Ruska s Európskym súdom bola dlhodobo obťažná.
Krátko po tom, čo sa krajina pridala do Rady Európy, sa v Čečensku zapojila do surovej druhej vojny. Súd proti nej už vydal stovky rozhodnutí, no iba niektoré z nich sa vykonali, keďže veľa z nich sa týka bezpečnostných síl formujúcich jeden z hlavných pilierov súčasného režimu.
Rusko sa dopustilo viacerých porušení
Za posledné desaťročie ruské orgány takisto presadzovali sexizmus a homofóbiu, ktoré maskovali „tradičnými hodnotami“, pričom rozhodne odmietali vykonávanie rozhodnutí v tejto oblasti, čo mohlo viesť k tomu, že svojím konaním inšpirovali napríklad Azerbajdžan, Maďarsko a Turecko.
Protestovali proti tomu, keď súd rozhodol, že rodové stereotypy neodôvodňujú rozdielne zaobchádzanie s mužmi a ženami, pokiaľ ide o rodičovskú dovolenku z ozbrojených síl. Ešte viac ich pobúrilo, keď súd rozhodol, že pochody homosexuálov nemožno zakázať, alebo že zákony kriminalizujúce „propagandu homosexuality“ porušujú Európsky dohovor.
Politické prenasledovanie kritických hlasov je ďalšou červenou líniou, ktorá bola dlhodobo prekračovaná. Prípady spojené s reštriktívnym, niekedy až vraždeným, prístupom Kremľa voči politickej opozícii patria medzi tie najcitlivejšie.
Ďalšou významnou skupinou prípadov, ktoré si urgentne vyžadujú rozsudok súdu, sú tie, ktoré sa týkajú takzvaného „zákona o zahraničných agentoch“ z roku 2012. Zákon ukladá svojvoľné obmedzenia a naznačuje, že mimovládne organizácie sú špiónmi a zradcami, a preto značí začiatok veľmi ťažkých časov pre ruskú občiansku spoločnosť. Rada Európy viac nemôže zostať ľahostajná, ak dôjde k schváleniu podobných právnych predpisov niekde inde.
Ruská agresia je výzvou pre nás všetkých
V roku 2015 rozhodol ruský ústavný súd, že rozhodnutia súdu v Štrasburgu sa môžu vykonať, iba ak sú v súlade s ruskou ústavou, pričom umožnil krajine vyhlásiť niektoré rozhodnutia za „nevykonateľné“. No aj tento vzdor spôsobil len miernu kritiku a bez pochýb posilnil odhodlanie iných krajín podkopať v podobnom duchu európsky rámec pre ľudské práva.
Agnes Callamardová, generálna tajomníčka Amnesty International, povedala v piatok v Kyjeve, že ruská agresia je výzvou pre nás všetkých.
Európsky súd teraz musí urýchlene posúdiť nielen všetky prípady, ktoré z invázie na Ukrajine vyplynú, ale aj tie, ktoré sa týkajú vzťahov so susednými krajinami, pričom všeobecne vyplývajú z pokusov Ruska o kontrolu jeho takzvaných „odštiepených území“, akými sú Podnestersko, Abcházsko, Južné Osetsko, Donbas a iné časti Ukrajiny.
Je dôležité, aby členovia Rady Európy vyplnili medzery vo financovaní, keďže Rusko bolo významným prispievateľom, pokiaľ ide o celkový rozpočet. Rada sa takisto musí pokúsiť nájsť kreatívne spôsoby podpory ruskej občianskej spoločnosti, aby zabezpečila, že ľudia v bezprostrednom riziku uväznenia pre svoju prácu v oblasti ľudských práv budú schopní v členských štátoch nájsť ochranu.
Nádej pre generáciu, ktorá príde po Putinovi
Dôležitou lekciou pre budúcnosť Rady je, že zmenšovanie občianskeho priestoru je neprijateľné. Po vylúčení Ruska by malo nasledovať najväčšie odhodlanie riešiť politické represie a iné formy zásahov proti nesúhlasu alebo základným slobodám v iných členských štátoch – vrátane Maďarska a Poľska.
Našťastie, konečne nastal posun smerom k zvolaniu summitu s cieľom naznačiť ďalšie smerovanie po vylúčení Ruska z Rady. No pred akýmkoľvek summitom treba vykonať retrospektívne cvičenie, v rámci ktorého sa preskúmajú všetky červené línie, ktoré Rusko za tie roky a počas súčasnej vojny prekročilo. Takéto cvičenie by mohlo pomôcť zvýrazniť priestupky spáchané inými členmi a viesť ku opätovnému kolektívnemu záväzku dodržiavať do budúcna ľudské práva účinnejšie.
No aj napriek tomu nesmieme zabúdať na postputinovskú generáciu, ktorá sa bude snažiť znovu vybudovať Rusko rešpektujúce ľudské práva, Rusko s vyhliadkou na opätovné vstúpenie do Rady Európy. Toto Rusko bude musieť riešiť svoje minulé aj súčasné prešľapy a popritom so svojimi susedmi budovať nové vzťahy. A keď táto krajina konečne vystúpi z tieňa tejto svojej temnej kapitoly, Rada Európy musí byť pripravená privítať ju na ceste späť k spravodlivosti a ľudským právam.
Ďalšie dôležité správy
