Denník De Telegraaf napísal, že armáda by mala zabrániť separatistom, aby na mieste pádu zničili vecné dôkazy.
„Nastal čas skutkov,“ uviedol holandský denník v úvodníku. Na východ Ukrajiny by podľa komentára mali byť poslané špeciálne jednotky a vojaci NATO.
Premiér Mark Rutte v reakcii návrh odmietol. Vyhlásil, že nemieni využiť článok severoatlantickej zmluvy, ktorý umožňuje žiadať členské štáty o kolektívnu obranu.
Dôkazy môžu byť zmanipulované
Od pádu malajzijského lietadla s 298 ľuďmi na palube uplynuli už takmer štyri dni a medzinárodné tímy vyšetrovateľov na mieste ešte stále nie sú. Množia sa zároveň správy, podporené nepotvrdenými odpočúvaniami a videozáznamami, že separatisti manipulujú dôkazy, ktoré by mohli poukazovať na ich vinu.
Na Ukrajine sa postupne schádzajú zahraniční experti, ktorí majú riadiť vyšetrovanie príčin katastrofy lietadla a pomôcť s identifikáciou mŕtvych. V Kyjeve je už štvorčlenný tím Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO), v pondelok je na Ukrajine očakávaná skupina holandských odborníkov poverená identifikáciou pozostatkov obetí katastrofy. Prísť majú aj experti z Malajzie.
Proruský separatista hliadkuje v Donesckej oblasti na mieste dopadu malajzijského Boeingu Zdroj: SITA / AP
Očakáva sa aj rozhodnutie o prevoze pozostatkov obetí, ktoré sú uložené v chladiarenských vozoch na stanici vo východoukrajinskom Toreze. Povstalci predpokladajú, že vlak s pozostatkami odíde do Mariupolu na juhu Doneckej oblasti. Podľa tvrdenia vzbúrencov sú vo vlaku uložené telá 192 ľudí.
Experti ICAO sa majú na mieste presvedčiť o osude čiernych skriniek, elektronických zariadení, ktoré obsahujú záznam hlasovej a dátovej komunikácie posádky. Povstalci tvrdia, že podobné zariadenia na mieste pádu lietadla našli a odoslali do Donecku.
Bezpečnostná rada OSN bude možno v pondelok hlasovať o rezolúcii navrhnutej Austráliou, ktorá tvrdo odsudzuje zostrelenie malajzijského lietadla a žiada nestranné vyšetrenie incidentu. Rusko k rezolúcii navrhlo dodatky.
Putin vyzval separatistov, aby umožnili expertom pracovať
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok vyhlásil, že tragédia by nemala byť zneužívaná na politické ciele. Podľa neho by k nešťastiu nedošlo, keby Kyjev nepokračoval vo vojenskej operácii proti povstalcom.
Zároveň v osobitnom vyhlásení podľa agentúry ITAR-TASS vyzval proruských separatistov, aby medzinárodným expertom umožnili bezpečný prístup na miesto nešťastia.
Vladimir Putin počas televízneho vystúpenia, v ktorom odsúdil zneužívanie tragédie na politické ciele Zdroj: SITA / AP
„S istotou možno povedať, že keby 28. júna neboli na Ukrajine obnovené bojové akcie, k tomuto nešťastiu by určite nedošlo,“ vyhlásil ruský prezident. „V súvislosti s tým nikto nesmie, nemá právo využívať toto nešťastie k dosiahnutiu sebeckých politických cieľov,“ dodal podľa ruskej agentúry.
V. Putin súčasne vyzval separatistov, aby umožnili prístup medzinárodných odborníkov na miesto nešťastia a zaistili bezpečnosť pre ich prácu. Lietadlo, ktoré bolo podľa všetkého zostrelené raketou, dopadlo na územie Doneckej oblasti kontrolovanej povstalcami. Podľa Spojených štátov bola raketa vypálená z pozícií rebelov.
„Je nevyhnutné urobiť všetko na zaistenie bezpečnosti práce medzinárodných expertov na mieste tragédie,“ uviedol prezident. Zdôraznil, že je potrebné zabezpečiť „úplnú, absolútnu bezpečnosť“ medzinárodnej komisie vytvorenej pod záštitou Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO).
Aktualizované o 14:10:
Príbuzní sú rozhorčení, premiér hrozí
Všetky politické, hospodárske a finančné možnosti postihu sú otvorené, ak bude prístup k troskám malajzijského lietadla na východe Ukrajiny ďalej obmedzený. Vyhlásil to v parlamente holandský premiér Mark Rutte. Prioritou jeho vlády je zabezpečiť a identifikovať pozostatky obetí katastrofy, z ktorých veľká väčšina boli Holanďania.
„Je jasné, že Rusko musí využiť vplyv na separatistov, aby sa situácia v mieste pádu lietadla zlepšila,“ povedal premiér. „Ak v najbližších dňoch prístup na miesto dopadu bude ďalej nedostatočný, potom zostávajú všetky politické, hospodárske a finančné možnosti na stole, aby boli použité proti všetkým, ktorí sú za tento stav priamo či nepriamo zodpovední,“ vyhlásil M. Rutte.
Príbuzní holandských obetí štvrtkovej katastrofy sa v Haagu stretli s holandským kráľovským párom. Pri stretnutí, na ktorom bol prítomný aj M. Rutte, dali pozostalí podľa agentúry AP najavo rozhorčenie nad spôsobom, akým sa na východe Ukrajiny vinou separatistov nakladá s pozostatkami ich blízkych.
Za „silnú a jednotnú“ odpoveď Európy na ukrajinskú krízu sa v Ríme vyslovila talianska ministerka zahraničia Federica Mogheriniová, ktorá býva najmä vo východných krajinách EÚ obviňovaná z proruských sympatií. „Myslím a dúfam, že odpoveď bude silná a jednotná a Taliansko bude jej súčasťou,“ povedala talianska ministerka po stretnutí s newyorským starostom Billom de Blasiom.
Experti už skúmajú trosky
Medzinárodný tím expertov dorazil na miesto pádu malajzijského lietadla na východe Ukrajine a začal skúmať troskz. V Kyjeve to oznámila tlačová služba ukrajinského prezidenta. V meste Torez, kde stojí vlak s pozostatkami obetí katastrofy, kontrolujú situáciu členovia misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Experti na mieste pádu podľa Kyjeva počas dopoludnia detailne preskúmali a zdokumentovali centrálne časti trupu Boeingu 777. Potom sa venovali skúmaniu pilotnej kabíny. Analyzovali tiež fotodokumentáciu, ktorú dostali elektronickou poštou. Navrhli, aby sa vykonalo ďalšie podrobné snímkovanie jednotlivých častí lietadla.
Na miesto tragédie sa tím expertov dostavil z Charkova, kam ráno priletel špeciálnym holandským lietadlom. Tím zložený zo siedmich odborníkov a členov holandskej humanitárne misie má podľa ukrajinských médií k dispozícii aj prezidentské lietadlo Petra Porošenka.
Podľa oznámenia ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka už na Ukrajinu dorazili aj ďalší experti zo zahraničia. Trosky a pozostatky obetí má skúmať celkom 31 ľudí, z nich 23 Holanďanov, dvaja Nemci, dvaja Američania a jeden Brit. Troch zástupcov vyslalo austrálske veľvyslanectvo v Kyjeve. Prílet dvoch nemeckých odborníkov potvrdil aj Berlín.
Rusko je na strane zla, tvrdí Jaceňuk
Ruský prezident Vladimir Putin by mal pochopiť, že „už je toho dosť“. Na tlačovej konferencii v Kyjeve to vyhlásil ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk pri kritike ruského vodcu za údajné dodávanie zbraní proruským povstalcom na východe Ukrajiny.
„Neočakávam od ruskej vlády nič. Dodávajú povstalcom zbrane, posielajú im bojovníkov. Putin by mal pochopiť, že už je toho dosť. Toto nie je konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom. Je to medzinárodný konflikt,“ citovala A. Jaceňuka agentúra Reuters.
„Rusko je na temnej strane, na strane zla,“ dodal úradujúci predseda ukrajinskej vlády.
Kyjev dlhodobo kritizuje Moskvu za podporu poskytovanú proruským separatistom na východe Ukrajiny. Ukrajinské vedenie tvrdí, že Rusko vzbúrencom posiela ozbrojencov aj zbrane, vrátane ťažkých, ako sú tanky, obrnené transportéry či raketomety.
Najnovšie obvinenie sa týka rakiet zem-vzduch Buk, z ktorých jedna minulý týždeň vo štvrtok podľa všetkého zostrelila z povstaleckého územia malajzijské civilné lietadlo. Tento systém môže ovládať len profesionálne vyškolený personál, ktorý podľa Kyjeva vzbúrencom mohla poskytnúť ruská armáda.
Porošenko nariadil zastavenie bojov v mieste katastrofy
Ukrajinský prezident Petro Porošenko nariadil armáde zastaviť bojové operácie v okruhu 40 kilometrov od miesta pádu trosiek malajzijského lietadla. Prezident to podľa agentúry Interfax povedal novinárom pri návšteve malajzijského veľvyslanectva v Kyjeve. Navrhol tiež, aby sa do vyšetrovania príčin katastrofy zapojilo aj Rusko.
Bojové operácie ukrajinskej armády sa v týchto dňoch sústreďujú hlavne na veľké mestá Luhansk a Doneck, ktoré sú po páde Slavjanska a Kramatorska hlavnými opornými bodmi povstalcov. Miliónový Doneck ani polmiliónový Luhansk zrejme do zón vymedzených Porošenkom nespadajú.
Trosky malajzijského lietadla dopadli na plochu okolo 20 kilometrov štvorcových a z prezidentovho vyhlásenia nie je zrejmé, kde presne bude mať ochranné pásmo svoje hranice.
Na vyšetrovaní katastrofy sa majú podieľať odborníci Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO) a zástupcovia Holandska, Malajzie, USA, Austrálie, Nemecka a Británie. Požiadavku na účasť ruských expertov už cez víkend predkladala Moskva aj východoukrajinskí vzbúrenci.
Podľa ruských odborníkov by sa do vyšetrovania mal zapojiť takzvaný Medzištátny letecký výbor (MAK). Organizácia so sídlom v Moskve vyšetruje po rozpade ZSSR veľkú väčšinu leteckých nehôd v postsovietskom priestore. Jej členmi sú všetky bývalé sovietske republiky okrem pobaltských štátov a Gruzínska, teda aj Ukrajina.
Aktualizované o 16:35:
Šancu na zostrelenie mala mať aj ukrajinská stíhačka
Ukrajina mala minulý štvrtok možnosť zasiahnuť malajzijské lietadlo svojimi protilietadlovými systémami Buk, v oblasti zásahu lietadla mala tri až štyri tieto zbrane.
Na tlačovej konferencii v Moskve to oznámil predstaviteľ ruskej armády. Ráno v deň katastrofy podľa neho ruské monitorovacie služby objavili systém Buk pri obci Zaroščenske, ktorá leží asi tridsať kilometrov od miesta pádu malajzijského lietadla.
„Miesto zásahu malajzijského boeingu raketou bolo v dosahu troch až štyroch protilietadlových systémov Buk ukrajinskej armády,“ uviedol náčelník hlavnej operatívnej spravy ministerstva Andrej Kartapolov s odkazom na satelitné snímky, ktoré vraj má Moskva k dispozícii. Fotografie podľa ruského generála ukazujú rozmiestnenie všetkých ukrajinských protilietadlových prostriedkov.
Päť kilometrov od Boeingu sa okrem toho pohybovalo ukrajinské stíhacie lietadlo Su-25, ktoré pravdepodobne letelo smerom k malajsijskému lietadlu, dodal A. Kartapolov. Zvlášť upozornil, že ukrajinské vojenské lietadlo sa pohybovalo v rovnakej letovej hladine, ako civilné Boeing 777. Na palube ukrajinského stroja vraj mohla byť raketa vzduch-vzduch typ R 60, ktorá zasahuje ciele do vzdialenosti 12 kilometrov.
V deň skazy dopravného lietadla sa navyše na juhovýchode Ukrajiny pohyboval americký „pokusný aparát“, ktorého cieľom bolo registrovať štarty rakiet, povedal A. Kartapolov. Objekt sa potom vraj pohyboval nad miestom pádu lietadla a kontroloval vzniknutú situáciu.
Aktivita obsluhy systémov Buk ukrajinskej armády na východe krajiny do 18. júla výrazne vzrástla, vyhlásil ďalej A. Kartapolov. V pondelok 14. júla registrovali ruské monitorovacie služby batériu Buk osem kilometrov severovýchodne od Luhansku, ale vo štvrtok, teda v deň raketového útoku, už tam nebola, konštatoval.
Všetka dokumentácia týkajúca sa pádu malajzijského lietadla bude ešte dnes podľa ruského ministerstva obrany odovzdaná expertom európskych krajín a Malajzie.
Snímky, ktoré údajne dokumentujú prevoz ruských systémov Buk z ukrajinského územia cez hranice do Ruska, sú podľa Kartapolova podvrhom. Rusko žiadne také zbrane, ani inú vojenskú techniku, separatistom nedodalo.
Aktualizované o 21:40
Vlak s telami obetí katastrofy odišiel zo stanice vo východoukrajinskom Toreze ktorý ovládajú proruskí separatisti. Oznámila to agentúra AFP s odvolaním sa na očitého svedka.
Ukrajinský vicepremiér Volodymyr Hrojsman už skôr uviedol, že záchranári prepravili do chladiarenských vozňov telá všetkých obetí, ktoré vlak odvezie najprv do Charkova kontrolovaného vládou. Potom majú byť pozostatky letecky prepravené do Holandska.
Odchodu vlaku predchádzali podľa BBC tvrdé vyjednávania s rebelmi, ktorých Kyjev a Západ podozrieva zo zostrelenie lietadla.
Holandský premiér Mark Rutte na tlačovej konferencii spresnil, že vlak, přepravujúci asi dve stovky vriec s pozostatkami, je na ceste do Donecka, ovládaného separatistami, odkiaľ ešte len zamieri do Charkova, kontrolovaného vládnymi silami. Tam pozostatky prevezmú Holanďania.
"Zaberie to veľa času," povedal M. Rutte a odhadol, že jazda vlaku do Charkova potrvá desať či dvanásť hodín. Ukrajinské úrady podľa neho súhlasili s tým, že identifikácia obetí sa uskutoční až v Holandsku. Na charkovskom letisku podľa agentúry ITAR-TASS už čaká holandské nákladné lietadlo C-130 Hercules.
