Život so základnou úrovňou demokratických práv sa pre nás zdá byť samozrejmosťou. Avšak v mnohých krajinách to nie je status quo. Ako uvádza Iman Ghosh od Visual Capitalist, platí to len pre 93 krajín alebo území – väčšina sveta tak základy demokracie ukotvené nemá.

Mapa z Our World in Data vykresľuje komplexný obraz demokratických práv na celom svete. Ide o stav z roku 2020.

V 32 krajinách panuje liberálna demokracia. Občania tu majú ďalšie individuálne a menšinové práva, sú si pred zákonom rovní a konanie exekutívy obmedzuje zákonodarca a súdy.

Ďalej je to volebná demokracia. Občania majú právo zúčastniť sa zmysluplných, slobodných a spravodlivých volieb s viacerými stranami. Je ustanovená v 61 krajinách sveta.

V ostatných krajinách už vládne autokracia. Aj pri nej sa však rozpoznávajú dva typy. Volebná je, keď občania majú právo zvoliť si členov výkonného a zákonodarného zboru prostredníctvom volieb s viacerými stranami, ale chýbajú im niektoré slobody, ako napríklad sloboda združovania alebo prejavu, vďaka ktorým sú voľby zmysluplné, slobodné a spravodlivé. Má ju 64 krajín a území. 

Uzavretá autokracia, čo najhorší stupeň, vládne v 42 krajinách. Občania nemajú právo zvoliť si predsedu vlády alebo zákonodarného zboru prostredníctvom volieb s viacerými stranami.

Faktom je, že veľké posuny smerom k demokracii prišli až v polovici 20. storočia.

Najstaršie demokracie

Vôbec prvou demokraciou na svete bola aténska. Hlavné mesto Grécka ju zaviedlo v roku 508 pred n. l. Bolo to politické zriadenie mestského štátu Atény. Faktom je, že vyspelé civilizácie vznikali v Grécku už okolo roku 3 200 pred n.l. 

K prvých demokraciám v novodobej histórii sa ráta štátne zriadenie v Spojených štátoch. Úvodné slová v ústave USA „We The People...“ vydláždili cestu k zrodu federálnej demokratickej republiky v roku 1789.

Web zerohedge.com uvádza, že podľa klasifikačného systému, ktorý sa používa, je možné polemizovať o tom, že Švajčiarsko bolo prvou krajinou, ktorá v roku 1849 dosiahla štatút úplne liberálnej demokracie, po ktorom nasledovala Austrália v roku 1858.

Dôležité tiež je, aký je podiel svetovej populácie žijúcej v jednotlivých typoch režimu od roku 1800.

Zatiaľ čo svetová populácia za posledných 200 rokov ohromne narástla, zvýšil sa aj počet civilistov v prísnejších politických systémoch. Dnes žije 1,9 miliárd ľudí v uzavretých autokraciách, z ktorých takmer 75 percent sa nachádza v Číne.

K najväčšej zmene došlo v Indii. Režim sa v roku 2019 premenil z volebnej demokracie na volebnú autokraciu. Keďže ide o druhú najľudnatejšiu krajinu, táto zmena zasiahla takmer 1,4 miliardy ľudí.

V posledných mesiacoch sa však udiali významné udalosti, ktoré môžu ovplyvniť počet ľudí žijúcich v rôznych politických režimoch.

Prevzatie Afganistanu Talibanom v polovici roku 2021 spôsobilo, že krajina skĺzla do stavu uzavretej autokracie. Keďže sa súčasný konflikt na Ukrajine/Rusku vyostruje, je možné, že v budúcnosti bude viac ľudí žiť v nedemokratických režimoch.

Ďalšie dôležité správy

Na snímke predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) počas vyhlásenia pred rokovaním vlády SR 27. februára 2022 v Bratislave. Slovensko ponúklo ukrajinskej a ruskej strane mesto Bratislava ako miesto na mierové rokovania. Pred nedeľným rokovaním vlády to vyhlásil premiér SR Eduard Heger (OĽANO). FOTO TASR - Pavol Zachar
Neprehliadnite

Dokedy bude Západ Putinovi všetko dovoľovať, pýta sa Heger