Zabrániť emisiám je možné prostredníctvom dekarbonizačných projektov. Napríklad energetické využitie odpadu, obnoviteľný zdroj geotermálnej energie či zeleň v mestách by do roku 2030 dokázali zabrániť vypusteniu vyše 2,4 milióna ton emisií. Upozornila na to agentúra GreenTalk.
Zneškodnenie odpadov, najmä formou skládkovania, patrí podľa Bielej knihy odpadového hospodárstva k najmenej žiaducim a podporovaným činnostiam nakladania s odpadmi. Zariadenie na energetické využitie odpadu v Košiciach zabraňuje 75-tisíc tonám emisií ročne, a to napriek tomu, že aj spaľovaním vznikajú emisie. Sú však podľa agentúry nižšie ako celková emisná stopa pri skládkovaní. Ak by došlo k realizácii nových zariadení alebo k rozšíreniu prevádzkovej kapacity už existujúcich, do roku 2030 by sa zabránilo dvom miliónom ton emisií. Je to približne rovnaká úspora, ako keby bolo odstavených z ciest vyše 1,5 milióna osobných áut.
Pokiaľ ide o geotermálnu energiu, na Slovensku sa v súčasnosti využíva primárne na rekreáciu. Ako zdroj tepla na vykurovanie ju používa napríklad mesto Veľký Meder. Ku geotermálne vykurovaným mestám majú v roku 2026 pribudnúť aj Košice.
„Projekt geotermálneho vrtu pri Ďurkove, spolurealizovaný štátnou spoločnosťou MH Teplárenský Holding, bude najväčším geotermálnym projektom v strednej Európe na výrobu tepla a v auguste získal štatút národného projektu,“ pripomenula agentúra GreenTalk s tým, že vrt zníži množstvo vypustených emisií o 275-tisíc ton, z toho 86-tisíc ton do roku 2030. Pri jeho plnom využití je možné zabrániť viac ako 46-tisíc tonám emisií ročne.
Vypusteniu emisií je možné zabrániť aj zeleňou v mestách. Zastavané územie totiž obmedzuje schopnosť zachytávať zrážkovú vodu. Na zníženie podielu zrážkovej vody v kanalizačnom systéme sú viaceré metódy záchytu ako napríklad dažďové záhrady či zelená infraštruktúra. Zelené strechy by tiež zabránili uvoľneniu 356-tisíc ton emisií do roku 2030.
V prípade plného využitia potenciálu všetkých opatrení by bolo možné zabrániť 3,7 milióna ton emisií.