Stopka deflácii prišla o niečo skôr, než očakávali analytici. V máji jej fúkli do chrbta najmä ceny dopravy a potravín. Tieto kategórie majú veľký podiel na výdavkoch slovenských domácností a teda aj inflácia je na ich pohyby veľmi citlivá.
Pohonné látky v máji oproti aprílu zdraželi o 2,7 percenta. Okrem drahšej ropy na svetových trhoch im „pomohlo“ oslabenie eura. Ceny potravín poskočili o jedno percento, ťahúňmi oleje, tuky, chlieb a obilniny. Celkovo ceny medzimesačne vzrástli o 0,2 percenta, čo bolo mierne nad očakávania ekonómov. „Toto prekvapenie prišlo z rýchlejšieho návratu rastu cien potravín než sa zdalo,“ hovorí analytik VÚB banky Andrej Arady.
Hoci deflácia sa nateraz zastavila, ceny by sa mali naďalej výdatne krotiť. „Očakávame, že medziročný vývoj cien by mal byť na niekoľko mesiacov ukotvený na nule, prípadne hodnotách tesne okolo nuly,“ poznamenáva analytik Tatra banky Boris Fojtík. Inflácia by podľa neho mohla pridať do kroku až ku koncu roka, keď by sa medziročný rast cien mohol zrýchliť na pol percenta.
Podobný názor zdieľa analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, podľa ktorého stále platí, že v ekonomike absentuje silnejší inflačný ťahúň. Rezkejší rast cien očakáva najskôr v druhej polke roka, a to v prípade citeľnejšieho oživenia domácej spotreby.
Súčasný vývoj inflácie a jej štruktúra je podľa A. Aradyho pre spotrebu domácností skôr podporou. Infláciu brzdia predovšetkým ceny energií a medziročne sú stále lacnejšie potraviny. Kúpna sila domácností pri tovaroch, ktoré nie sú nevyhnutné pre každodennú spotrebu, tak stúpa.
Podľa nového odhadu Tatra banky by celoročná inflácia mala dosiahnuť symbolických 0,1 percenta, čo by bolo historické minimum. Najväčším rizikom tejto prognózy je podľa B. Fojtíka zámer vlády znižovať ceny plynu, o ktorom však zatiaľ neboli zverejnené bližšie podrobnosti.
