Verejný sektor vlani hospodáril lepšie, než pôvodne naplánovala vláda. Rozpočtový deficit klesol podľa údajov Štatistického úradu na 4,35 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) oproti cieľovej hodnote 4,6 percenta. Napriek tomuto výsledku sa dlh krajiny vyšplhal nad 50 percent HDP, čo znamená, že sa po prvý raz uplatní takzvaná dlhová brzda.

Údaje o deficite a dlhu k 1. aprílu predložilo Slovensko Eurostatu. Členovia EÚ tak robia dvakrát ročne, spresnené hodnoty prídu na rad na jeseň. „Pri výpočte deficitu a dlhu za rok 2012 sme vychádzali z najaktuálnejších dostupných údajov za subjekty klasifikované v sektore verejnej správy a odporúčaní Eurostatu,“ uviedli v informácii o deficite a dlhu slovenskí štatistici.

Najväčší koláč bilancie verejných financií pripadá na štátny rozpočet, ktorého deficit vlani mierne preskočil plán. Cielený stav konečného účtu verejnej správy v januári spochybnila renomovaná ratingová agentúra Moody's, ktorá pripúšťala nafúknutie schodku nad päť percent výkonu ekonomiky.

Výsledok celej verejnej správy tak zrejme pomohlo „upratať“ lepšie hospodárenie jej ostatných zložiek. Patria k nim obce, vyššie územné celky, Sociálna poisťovňa, verejné zdravotné poistenie či rôzne verejné fondy. Pre tento rok vláda drží cieľ dostať verejný schodok pod tri percentá HDP a vyhnúť sa tak hrozbe sankcií od Bruselu.

Hoci sa vláde Roberta Fica podľa prvých dát v roku 2012 podarilo skresať schodok nad plán, Slovensko zostáva v závese krajín eurozóny s najvyšším deficitom. V prvej päťke sa usadili štáty, ktorým z problémov pomáhalo medzinárodné spoločenstvo. Premiantami sú Španieli so schodkom nad desať percent HDP, za nimi Gréci (rovných desať percent), Íri, Portugalci a Cyperčania. Od najväčších hriešnikov delí Bratislavu už len Francúzsko. Prebytok dosiahli ako jediní Nemci.

Eurozóna ako celok vlani stlačila schodok na 3,7 percenta HDP zo 4,2 percenta v roku 2011. Zadlženie euroklubu vzrástlo o necelé tri percentuálne body na 90,6 percenta výkonu ekonomiky.

Sekera slovenských verejných financií v pomere k HDP sa síce zmenšila, no celkový dlh o niečo podrástol. Stúpol na 52,1 percenta výkonu hospodárstva z predvlaňajších 43,3 percenta. Po náraste zadlženia nad hranicu 50 percent HDP bude vláda po prvý raz konfrontovaná so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti. Minister financií Peter Kažimír bude musieť predstúpiť pred poslancov, zdôvodniť nárast dlhu a informovať o návrhoch opatrení na jeho zníženie.

Ficov kabinet chce aj naďalej sekať schodok, no dlh by podľa zverejnených plánov mal v najbližších rokoch ďalej stúpať. Ciele sú však navrhnuté tak, aby nedošlo k prekročeniu hranice 57 percent HDP. Pri nej by už vláda musela predložiť vyrovnaný rozpočet. „To si vyžaduje vyššie tempo znižovania deficitu ako by postačovalo na plnenie EÚ pravidiel,“ píše v blogu šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. Dlh v pomere k výkonu ekonomiky má začať klesať v roku 2016.

Ilustračné foto na titulke - SITA / Jozef Jakubčo