Shishmaref na pobreží Aljašky sa pravdepodobne stane prvou americkou obcou, ktorú donútia k vysťahovaniu klimatické zmeny. Rozhodlo sa o tom v miestnom referende, kde za vysídlenie hlasovalo 89 voličov, proti opusteniu domovov bolo 78 obyvateľov.

Donna Barrová z miestneho zastupiteľstva pre televíziu CNN povedala, že hlasovanie bolo skôr symbolické a nejde o akútne rozhodnutie. O novej bezpečnej lokalite pre dedinu sa ešte len uvažuje a rozhodne sa na ďalšom zasadnutí.

Presťahovaniu bránia vysoké finančné náklady na celú akciu, ktoré nebudú zanedbateľnou položkou. „Pred 15 rokmi sa náklady odhadovali vo výške okolo 180 miliónov dolárov, ale dnes budú oveľa vyššie,“ povedala D. Barrová.

Breh klesá o tri metre ročne

Dedinka leží na asi 1,6 kilometra širokom ostrove a má rozlohu približne 18 kilometrov štvorcových. Ekoaktivisti dedinu dávajú za príklad toho, čo sa stane so svetom, ak ľudstvo bude ignorovať boj proti klimatickým zmenám.

Obec so 680 obyvateľmi, ktorá leží na pobreží Beringovho prieplavu nemá na výber. Globálne otepľovanie spôsobuje, že hladina mora sa dvíha a vlny odplavujú z pobrežia malého ostrova Sarichef Island pôdu a ohrozujú obydlia miestnych obyvateľov. Zároveň sa topí permafrost (dlhodobo zamrznuté povrchové oblasti), na ktorom dedina stojí. Breh tak klesá o ďalšie tri metre ročne.

Problém s postupným miznutím ostrova znepokojuje ľudí už dlhšie. „Za posledných 35 rokov sme prišli o 760 až 900 metrov kvôli erózii na pobreží. Pozrite sa na to z tejto perspektívy.

Narodil som sa v roku 1997 a odvtedy Shishmaref stratil 100 metrov. Za posledných 15 rokov sme museli presťahovať 15 domov (vrátane domu mojej babky) na druhý koniec ostrova,“ napísal na blogu miestny obyvateľ Esau Sinnok. 

Mladík tvrdí, že na ostrove sa objavujú výkyvy počasia, ktoré doteraz miestni obyvatelia nikdy nezažili - počas zimy sa stáva, že prší a ľad sa vytvára až pred Vianocami. „Babka si pamätá na dobu spred 35 rokov, keď bol ostrov pokrytý ľadom od septembra, možno od polovice októbra. Teraz je to ledva od decembra,“ napísal.

Nedostatok rýb

Nedostatok ľadu a snehu zasiahol život na ostrove, ktorý je stále založený na tradíciách rybolovu a lovenia zveri. Každý rok je stále ťažšie a ťažšie vyloviť dostatok rýb. Keďže sa na ostrov dá dostať len lietadlom alebo loďou (v prípade tuhých zím aj snežnými skútrami po ľade), ľudia sú závislí od toho, čo si ulovia.

„Čerstvé potraviny dostávame z iných častí Aljašky raz za dva mesiace. Ak neulovíme nič a nechytíme dostatok rýb, budeme hladovať,“ povedal mladík. 

Teplejšie vody navyše umožňujú prechádzať cez more stále väčšiemu počtu nákladných lodí, ktoré ho znečisťujú a narúšajú krehký ekosystém. Hrúbka ľadu sa stenčuje a trhliny pochovali už niekoľko lovcov z ostrova.

E. Sinnuk pre miestne rádio povedal, že kvôli tenkému ľadu stratil svojho známeho. Prepadol sa pod ľad, keď s jeho otcom a niekoľkými miestnymi išli na pevninu na snežných skútroch loviť kačky. Skupina vraj počítala s tým, že ľad je rovnako pevný ako každý rok. No nebol. 

Vláda na projekt nemá peniaze

V januári 2014 preto odcestovalo päť miestnych obyvateľov do Washingtonu s cieľom naliehať na politikov, aby situáciu nepodceňovali a začali ju konečne riešiť. Do Kongresu si priniesli kus ľadu vo veľkosti ananásu, ktorý sa počas ich prezentácie roztopil. 

Dedina si síce v referende odhlasovala presídlenie, ale zrejme naň nebudú federálne peniaze. V roku 2013 minister zahraničia John Kerry pritom ohlásil, že vláda investuje 17 miliónov dolárov na boj proti klimatickým zmenám vo Vietname.

Zástupcovia Shishmarefu boli nahnevaní a zaslali prezidentovi Barackovi Obamovi otvorený list, v ktorom mu vyčítali, že sa stará o zahraničie, ale ignoruje potreby svojich voličov, ktorí zápasia každý deň s rovnakým problémom. 

Dedina Shishmaref nie je jediná, ktorá čelí bezprostrednej hrozbe. Zániku kvôli zaplaveniu morom a erózii pobreží čelí podľa štúdie komisie Kongresu 31 amerických obcí. Najmenej 12 z nich zvažuje podľa denníka The Guardian vysťahovanie.

Kongres ale varuje, že vláda na podobné projekty neposkytne dostatok finančných prostriedkov. V marci síce americké ministerstvo vnútra oznámilo, že investuje 6,5 milióna dolárov na pomoc kmeňom pôvodných amerických obyvateľov v boji proti klimatickým zmenám, ale nie je jasné, či sa peniaze ujdú aj tejto maličkej obci.