Ide o 11-tisícové zasnežené mestečko vo Švajčiarsku, v ktorom sa koná zasadanie Svetového ekonomického fóra (World Economic Forum, WEF). Založila ho v roku 1971 pod pôvodným názvom European Management Conference súkromná nadácia so sídlom v Ženeve, za ktorou stojí nemecký ekonóm Klaus Schwab. Už vtedy sa ako profesor na univerzite v Ženeve pýtal kolegov z Európy, či by vedeli vytvoriť hodnotnú diskusiu ohľadom toho, ako sa presadiť na globálnom trhu a ako zlepšiť svet okolo seba.
Za 46 rokov svojej existencie sa však Davos stal symbolom prepychového miesta, kde sa schádzajú celebrity z politického a ekonomického sveta, aby popri drahom jedle na čerstvom vzduchu búrali bariéry a debatovali o tom, čo ich trápi. Nie o tom, čo trápi bežných smrteľníkov.
Pokrytectvo Davos Men
Ak by mala globalizácia pomyselné hlavné mesto, bol by to práve švajčiarsky Davos. O ľuďoch, ktorí sú pozývaní do Davosu, sa často hovorí ako o „Davos Men“. Politológ Samuel Huntington ich kedysi nazval ako tých, „čo majú len malú potrebu lojality k národu, na národné hranice nazerajú ako na prekážky, ktoré sa chvalabohu strácajú, a na národné vlády nazerajú ako na prežitky minulosti, ktoré sú užitočné len pre zaistenie globálnych operácií elít“. Áno, je to prehnané, ale čiastočná pravda v tom je.
Svetové ekonomické fórum totiž oslavuje pokrytectvo elít. Je smiešne, keď ekonomické celebrity hovoria o hrozbe globálneho otepľovania a na letisko v Ženeve priletia súkromnými „tryskáčmi“. Je pomerne smiešne, keď o príjmovej nerovnosti hovoria tí, ktorí sú ochotní zaplatiť za vstupenku do tohto luxusného lyžiarskeho strediska 28-tisíc eur.
Je načase, aby Davos priznal, že politicky zlyhal. Väčšina tém (nie samozrejme všetky) sú len abstraktné hlúposti, o ktorých je príjemné každoročne podebatovať pri whisky pri kozube luxusného hotela.
Čo je najhoršie, Davos dlhodobo zlyháva v komunikácii s bežnými ľuďmi. Témy, ako sa „vyrovnať so štvrtou priemyselnou revolúciou“, ako postaviť dynamický svetový systém vlády či obnoviť globálny rast, bežných ľudí nezaujímajú. Možno by mali, ale Davos im na to ani nedáva príležitosť.
V Davose na priebeh Svetového ekonomického fóra dohliadajú ostreľovači Zdroj: SITA / AP
Skrytá (ne)zodpovednosť
Nemalo by Svetové ekonomické fórum niesť aspoň kúsok zodpovednosti za súčasný trend populizmu a nespokojnosti ľudí? Koniec koncov, čo viac stelesňuje výsledky brexitu alebo nástup Donalda Trumpa ako partia výnimočných a bohatých ľudí v zasnežených horách? Svetové ekonomické fórum, samozrejme, nezapríčinilo vzostup populizmu a extrémizmu po celom svete. Problém ale je, že sa elita nedokázala znížiť na úroveň bežných ľudí a vysvetliť im, čím svet prechádza.
Najhoršie je, že možno ani účastníci v Davose netušia, čo sa deje. Žijú v akejsi bubline optimizmu a vlastného blahobytu. Takto pred rokom bývalý britský premiér David Cameron tvrdil, že chce zaistiť budúcnosť Británie v reformovanej Európskej únii. Skutočnosť je taká, že pred pár dňami nová premiérka Theresa Mayová načrtla, že ostrovy nadobro opúšťajú EÚ a jej minister financií Philip Hammond sa vyhráža, že z Británie urobí nový daňový raj, keď bude EÚ robiť prieky. Svetová elita bola pred rokom sebavedomo presvedčená, že ich v roku 2017 privíta prvá americká prezidentka Hillary Clintonová.
Davos každý rok prichádza so sloganmi. Tento rok ním je „zodpovedné vedenie“ - štátu, spoločnosti a firiem. Ide často len o frázy, ktoré znejú samoľúbo a abstraktne. V roku 2008, keď sa rozpadol globálny finančný systém, to bolo heslo „sila inovácie v spolupráci“. Čo tým mysleli, zrejme už nik netuší. Davos ponúka vynikajúce prednášky skvelých odborníkov, ktorí majú viac peňazí než polovica ľudstva, ale nič sa nedeje a nožnice príjmovej nerovnosti sa každým rokom roztvárajú. Vážne sa hovorí o vymieraní strednej príjmovej triedy. Ide o tému, o ktorej sa len tak nezáväzne debatuje - každý rok. Bol to však jeden z najvýraznejších faktorov, ktorý poháňal brexit a víťazstvo D. Trumpa.
Na seminároch a panelových diskusiách v Davose neexistuje závažný problém, ktorý by sa nedal opraviť tým, že sa dá vyššia právomoc technokratom z EÚ, MMF, OSN a iných skratiek. Najlepšie po boku veľkých nadnárodných spoločností, ktoré sú ochotné si priplatiť. Ale brexit a víťazstvo D. Trumpa preukázali, že ľudia chcú presadzovať národné priority a globalizácia ich nezaujíma aj preto, že sa im elita na míle vzďaľuje.
Davos je preplnený skupinou nevolených technokratov, ktorých nezaujíma, čo si obyčajní ľudia myslia. Centrálni bankári, úradníci z EÚ, mimovládne organizácie, investičné banky či nadnárodné korporácie. Po brexite a D. Trumpovi je jasné, že smrteľníci majú po krk, že ich životy ovplyvňujú takíto ľudia.
Svetové ekonomické fórum by sa malo prebrať z letargie a urobiť niečo pre to, aby sa priblížilo k realite. Výsledkom je, že Davos neignorujú len voliči, ale tento rok aj svetoví politici – nemecká kancelárka Angela Merkelová, ruský prezident Vladimir Putin, japonský premiér Šinzo Abé, izraelský premiér Benjamin Netanjahu či kanadský premiér Justin Trudeau, ktorý dal radšej prednosť tour po krajine, aby sa stretával s voličmi.
