Dáte sa otestovať? Ľudí môže odradiť veľmi jednoduchá logika. Strata výhod to však nie je

Celoplošné testovanie obyvateľstva je na stole už pár dní a ihneď sa vynorila diskusia o povinnosti či „nepovinnosti“ tohto opatrenia. Ak si odmyslíme komunikačný chaos premiéra tejto krajiny, plošné testovanie bude isto svetová rarita.

O prípadných sankciách voči ľuďom, ktorí sa nebudú chcieť dať otestovať, stále nevieme. Špekuluje sa o povinnej 10-dňovej karanténe, ale tento nápad ihneď napadla prezidentka.

Výnimočnosť plošného testovania však môže prekaziť iná výnimočná situácia. Ľudí môže od testovania odradiť jednoduchá logika. Ak budem pozitívny, musím zostať doma. Ľudia, ktorí sa necítia zle a nemajú žiadne príznaky, nebudú mať motiváciu ísť na test, keďže nevedia, ako dopadne.

Slováci nemajú finančné rezervy

Veľká časť ľudí má asymptomatický priebeh nákazy, teda ani nevedia, že vírus majú. Ak si odmyslíme fakt, že títo „pacienti“ veselo rozširujú nákazu ďalej, celoplošné testovanie ich nemusí odhaliť, pretože motivácia ľudí dať sa otestovať nebude vysoká.

Povinná karanténa by ich uväznila na 10 dní doma a prišli by tak o časť svojho príjmu. Tento scenár potvrdzujú aj firmy a zamestnávateľské zväzy.

„Obávame sa, že veľa ľudí z dôvodu, aby sa nezistilo, že sú pozitívni a nebudú môcť nastúpiť do práce, odmietnu testovanie absolvovať. Hrozilo by im totiž, že nebudú mať z čoho splácať pôžičky a platiť bežné výdavky na chod domácnosti,“ tvrdí Radoslav Valko z poradenskej firmy Sophistic Pro finance.

Vo vzťahu k úspechu prípadného plošného testovania je preto podľa neho extrémne dôležité, ako sa k takýmto ľuďom vláda postaví. Podľa R. Valka je podstatné, aby štát Slovákom, ktorí ostanú v karanténe, 100-percentne nahradil výpadok príjmov či im plne preplatil PN.

Obavy o ignorovanie testovania môžu súvisieť aj s faktom, že podľa štatistík majú slovenské domácnosti malé finančné rezervy. Nemôžu si preto dovoliť ani menší výpadok príjmov.

„Hoci je situácia v našej krajine ohľadom tvorenia rezervy na nepredvídateľné situácie dlhodobo žalostná, predsa dochádzalo k miernemu zlepšeniu. Druhá vlna koronakrízy nás však vráti do roku 2013, kedy nečakaným finančným výdavkom nevedelo čeliť takmer 40 percent ľudí,“ hovorí o možnom scenári R. Valko.

Obavy z kolapsu

Reakcia na celoplošné testovanie nenechala na seba dlho čakať ani samotných zamestnávateľov, ktorí s nápadom súhlasia, avšak obávajú sa o kolaps hospodárstva a ekonomiky. Tí čakajú na hodnotenie odborníkov.

Kolaps ekonomiky by mohol nastať v prípade, ak by testy odhalili veľké množstvo infikovaných a do povinnej karantény by tiež išli ľudia, ktorí sa nedajú dobrovoľne testovať.

„Prípadný náhly masívny výpadok pracovných síl by mal v tomto prípade za následok odstavenie výrob s dramatickými ekonomickými i bezpečnostnými následkami – predovšetkým v podnikoch, ktoré sú v kritickej infraštruktúre a ich chod by mohol byť ohrozený,“ tvrdia zástupcovia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.

Asociácia zásadne nesúhlasí s  návrhom premiéra, že kto nebude disponovať potvrdením o negatívnom teste, či už z plošného testovania alebo zo súkromného zariadenia, bude musieť byť desať dní v karanténe.

Prezident AZZZ SR Tomáš Malatinský hovorí, že plošné testovanie podporuje len za predpokladu, že sa na tomto kroku zhodnú aj odborníci. Podľa neho je však nevyhnutné, aby  priebeh testovania bol dôkladne pripravený a neohrozil chod firiem.

Kritika je smerovaná aj na samotný proces plošného testovania, keďže štátne úrady nemajú vypracované konkrétne postupy pre zamestnávateľov, ako majú postupovať v prípade testovania obyvateľstva a kompenzačné mechanizmy pre prípad odstavenia firiem týmto spôsobom. To je podľa mnohých neprípustné.

„Už len samotné úvahy a vyhlásenia politikov na túto tému ako aj tému lockdownu majú negatívny dopad na obchodné vzťahy, kedy môžu byť v dôsledku neistoty zahraničných partnerov rušené aj vzájomné  kontrakty,“ uzatvára AZZZ SR.