Daňový bonus na dieťa aj rodičovský dôchodok by sa mali zrušiť. Nahradiť by ich mali nové, systémové opatrenia na pomoc chudobným slovenským domácnostiam. Navrhuje to Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík.
Ekonomické životné minimum
V tejto súvislosti navrhuje zavedenie podmieneného príjmu, tzv. ekonomického životného minima, ktoré zohľadňuje reálne výdavky domácností. Toto opatrenie by podľa inštitútu pomohlo všetkým nízkopríjmovým domácnostiam. Na kompenzáciu nižších dôchodkov z dôvodu výchovy detí zase navrhuje spätný prepočet obdobia a navýšenie koeficientu, pri ktorom poberali materskú pre všetkých rodičov, ktorí vychovali deti, nielen pre pracujúcich.
„Obidve (kritizované) opatrenia pomáhajú tým, ktorí majú vyššie príjmy a sú za to systémom ešte viac odmeňovaní. A naopak, tieto opatrenia znevýhodňujú tých, ktorí majú nižšie príjmy, alebo ich nemajú žiadne. Sú preto zjavne diskriminačné k chudobnejším a ešte viac prehlbujú príjmové aj regionálne nerovnosti v spoločnosti,“ upozornil Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík s tým, že predstavujú nesystémový ročný výdavok štátneho rozpočtu viac ako 800 miliónov eur.
Pripomenul prepočet Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorého nárok na deklarovaných dvesto eur, teda plný daňový bonus a zároveň prídavok na dieťa, majú rodičia iba 55 percent z celkového počtu viac ako 1,1 milióna detí. Viac ako pätina (22 percent) detí pracujúcich rodičov nemá nárok na plnú sumu daňového bonusu, keďže sa im vzhľadom na výšku príjmu kráti. Opatrenie je podľa inštitútu diskriminačné aj z pohľadu regionálneho rozloženia, horšie sú na tom najmä kraje na východe Slovenska.
Podobná situácia je aj pri rodičovských dôchodkoch, ktoré nie sú adresované všetkým, ktorí vychovali deti, ale iba tým, ktorých deti pracujú. Výška rodičovských dôchodkov je pritom naviazaná na výšku mzdu. Inštitút preto navrhuje kompenzáciu nižších dôchodkov ako spätný prepočet obdobia a navýšenie koeficientu, pri ktorom poberali materskú pre všetkých rodičov, ktorí vychovali deti.
„Ekonomické životné minimum, ktoré navrhujeme ako nový, systémový nástroj, by malo byť podľa nás dávkou, ktorá prehodnotí a upraví súčasný systém životného minima. Toto ekonomické životné minimum by malo byť zavedené ako koeficient reálne dosiahnutých výdavkov domácností, zohľadňujúcich paritu kúpnej sily,“ priblížil Halás.
Nevyhnutné výdavky domácností
Vychádzať by malo zo základného spotrebného koša tzv. nevyhnutných výdavkov domácností, medzi ktoré patria výdavky na potraviny, bývanie, energie a vodu, zdravie, vzdelanie, dopravu, dáta a mobily, prípadne ďalšie položky v závislosti od typu domácnosti. Podľa výpočtov je 490 eur mesačne pre jednoosobovú domácnosť suma, ktorá v súčasnosti zohľadňuje reálne minimálne mesačné výdavky. „Jej zavedenie by malo pomôcť celoplošne práve nízkopríjmovým domácnostiam ohrozeným chudobou a zároveň zvyšovať domácu spotrebu, čo by sa odrazilo aj na pozitívnom vývoji verejných financií,“ doplnil Halás.
Ďalšie dôležité správy
