Výsledky poslaneckého prieskumu sú – napríklad na rozdiel od konaní v rámci Finančnej správy – prístupné verejnosti.
Prieskum inicioval poslanec Jozef Kollár, podpredseda hnutia NOVA a zároveň podpredseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet. Za prieskum hlasovali aj niektorí členovia výboru z vládnej strany Smer-SD.
Býva praxou, že s výmenou vlády sa mení aj šéf na daňovej centrále a riaditelia jednotlivých úradov. Podpora prieskumu niektorými členmi vládnej strany tak naznačuje, že rastie i nespokojnosť s niektorými vlastnými nominantmi.
„Chceme si overiť, či sa nadmerné odpočty DPH nestali v niektorých prípadoch nástrojom nekalej konkurencie. Získané informácie tiež naznačujú, že sa obchoduje s vratkami DPH,“ spresnil cieľ prieskumu J. Kollár.
Na začiatku kontrola
V oboch prípadoch ide o to, že ak sa u podnikateľa začne daňová kontrola, žiadaný nadmerný odpočet DPH alebo aj vratka sa nevyplatia až do jej skončenia. V prípade vyššej vratky jej nevyplatenie aj rok môže menších podnikateľov finančne dosť vyčerpať, pretože s peniazmi z vratky rátali už na iné výdavky.
Nezriedka kontroly na východe Slovenska trvajú aj vyše tri roky. Nájdu sa aj také s dátumom začatia v roku 2009.
Finančná správa, ktorá zastrešuje daniarov i colníkov, o ohlásenom prieskume vie a nebráni sa spolupráci. Akékoľvek ďalšie informácie jej hovorkyňa Patrícia Macíková nechcela komentovať s tým, že „podliehajú daňovému tajomstvu.“
O tom, v ktorých firmách sa urobí daňová kontrola, ako aj o jej dĺžke, rozhodujú práve daňové úrady. V minulosti tieto kompetencie mali v rukách takmer výlučne riaditelia jednotlivých úradov. V súčasnosti sa časť kompetencií po reorganizácii Finančnej správy preniesla na krajské daňové úrady. Najväčšie podniky sa dostali „pod strechu“ Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, ktorý má medzi podnikateľskou obcou dobrú reputáciu.
Cez ovplyvňovanie vyššie postavených daňových úradníkov by bolo možné iniciovať daňovú kontrolu vo firme, ktorá predstavuje pre inú firmu či subjekt nepríjemného konkurenta. Ak by išlo o nadštandardne vysokú vratku, napríklad v súvislosti s nákupom novej výrobnej linky, daná firma by jej zadržanie výrazne pocítila.
Obchodovanie s vratkami by sa dalo popísať tak, že ľudia s prístupom k daňovým informáciám a s vplyvom na daňových úradníkov za nejakú províziu sľúbia firmám, v ktorých prebieha daňová kontrola a majú zadržanú vratku DPH, skoré uzatvorenie kontroly bez nálezu a následné vyplatenie zadržanej vratky.
Štát platí
Nadmerný odpočet DPH vznikne podnikateľovi tak, že v danom zdaňovacom období nakúpil viac tovaru s DPH, ako s daňou predal. Jeho daňová povinnosť voči štátu je teda v priznaní DPH záporná a štát mu je povinný navyše uhradenú DPH do určitého času vyplatiť.
Nadmerné odpočty sú zároveň veľmi častým terčom špekulantov. Tí cez fiktívne obchody, faktúry a sieť firiem vykážu vratky DPH, ktorých vyplatenie si následne žiadajú od štátu.
Podnikatelia sa už dlhodobejšie sťažujú na rast daňových kontrol. Nadštandardne veľa ich daniari otvorili na prelome rokov 2011 a 2012, keď kvôli problémom s IT systémom bolo problematické overiť si správnosť nárokovaných vratiek. Klesajúci trend zadržaných vratiek začal opäť mierne rásť od vlaňajška. Možno to pripísať najmä legislatívnym opatreniam na boj proti daňovým únikom.
Inštitút finančnej politiky pôsobiaci pri ministerstve financií v júnovej daňovej prognóze odhadol, že objem otvorených kontrol by mohol klesnúť na úroveň zo začiatku vlaňajška opäť na konci roka 2016.
Šéf daniarov František Imrecze už viackrát zopakoval, že v súčasnosti je tlak na zamestnancov Finančnej správy oveľa vyšší a bolo medializovaných oveľa viac prípadov ich zadržania v súvislosti s daňovými podvodmi ako v minulých rokoch.
