,,Financovanie štátu je na pleciach ľudí zamestnaných v trvalom pracovnom pomere. Priemerný zamestnanec zaplatí štátu 8-tisíc eur za rok. Priemerný živnostník odvedie len 2-tisíc eur,“ povedal minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Dva milióny zamestnancov minulý rok odviedli štátu 16 miliárd eur. Štyristotisíc živnostníkov zaplatilo oveľa menej, a to len 800 miliónov eur.
Po novom majú drobní podnikatelia platiť jeden odvod. Ten bude vo výške 29 percent. Následne z týchto peňazí ešte zaplatia daň z príjmu vo výške 19 percent. Oproti človeku pracujúcemu v trvalom pracovnom pomere bude zdanenie nižšie len o desať percentuálnych bodov.
Minister financií navrhuje zrušiť paušálne výdavky. Namiesto nich zavedie zrážkovú daň vo výške 29 percent. Po jej zaplatení živnostníkom nepríde žiadna daňová kontrola. Faktúry sa budú evidovať prostredníctvom štátnej aplikácie. Systém ma fungovať takto: Drobný podnikateľ vyfakturuje 500 eur a z tejto sumy automaticky štátu zaplatí 145 eur. Výsledkom je čistý príjem vo výške 355 eur.
V súčasnosti majú podnikatelia profitujúci z paušálnych výdavkov daňovo-odvodové zaťaženie od 15 do 27 percent. Konkrétna výška závisí od príjmu a samotný prepočet zdanenia je od J. Mihála. V prípade presadenia reformy budú platiť viac. Zároveň nie je jasné, ako im štát bude počítať dôchodok. Paušálna daň totiž ruší ruší povinnosť platenia minimálnych odvodov.
V koalícií prijatie takýchto zmien podporuje OĽaNO, Sme Rodina a Za ľudí. Otázniky visia nad hlasmi SaS. „Ak sa niekto pokúsi populisticky postaviť za živnostníkov, tak dám návrh na zníženie odvodov na úroveň autorských honorárov a v štátnej kase bude chýbať 12 miliárd eur,“ povedal I. Matovič.
- Keď sa kradnú diplomovky
Počas prezentácie ministra financií sa na tabuli objavili prepočty Jozefa Mihála. Bývalý minister práce a uznávaný daňovo-odvodový expert o tom zjavne nevedel. „Keď sa môžu kradnúť diplomovky, čoby sa nemohli aj nejaké slajdy,“ komentoval na svojom Facebookom profile J. Mihál.
Regulácia degraduje pomoc reštauráciám
Minister financií prekvapivo navrhol pomôcť reštauráciám. V ich prípade súčasná daň z pridanej hodnoty (DPH) klesne z 20 na desať percent. Štátnu pokladnicu toto opatrenie ročne vyjde len na 40 miliónov eur. Relatívne nízky výpadok má spôsobiť legalizácia tringeltu. Ten bude automaticky súčasťou účtu a zákazník ho môže odmietnuť zaplatiť. Len musí reštauráciu o tom informovať vopred.
Samotná výška tringeltu je stanovená vo výške deviatich percent z ceny bez DPH. Napríklad účet vo výške 50 eur bude automaticky obsahovať tringelt vo výške 4,50 eura. Cieľom je zvýšiť platy čašníkov, čašníčok a kuchárov.
Na oplátku majú platiť viaceré novinky. Detské menu bude musieť stáť polovicu ceny celého jedla. Ďalej vznikne ekologické menu. V tomto prípade polovičné menu bude stáť trištvrte pôvodnej ceny. Zároveň ľudia do osemnásť rokov budú mať nárok na polovičnú porciu za polovičnú cenu. Samozrejme v hre je aj možnosť, že minister financií zasiahne proti špekulantom a v zákone razantne zníži vekovú hranicu na získanie detského menu.
V každom prípade sa dodržiavanie nových pravidiel bude kontrolovať veľmi ťažko. Hlavne ak sa SaS podarí v rámci pripravovaného kilečka zrušiť uvádzanie hmotností jedál v reštauráciách. Preto ako jediná istota sa momentálne javí povinnosť dať ku každému jedlu krčah vody zadarmo.
Poslednou novinkou je snaha podporiť vakcináciu. Peniaze od štátu majú dostať ľudia zaočkovaní od 1. 7. 2021 do 12. 12. 2021. V prípade vpichnutia tretej dávky vakcíny dostanú 300 eur aj skôr zaočkovaní občania.
- Tvrdý úder Smeru
Naposledy na živnostníkov udrel Smer-SD. Stalo sa tak počas jednofarebnej ľavicovej vlády. Zmeny boli verejnosti predstavené v 2012 a platiť začali v 2013. Rok obsahujúci nešťastnú trinástku priniesol drobným podnikateľom razantné zvýšenie odvodov. Spôsobila to zmena bulharskej konštanty a razantné okresanie paušálnych výdavkov. Presnejšie stanovenie stropu na sume 5 040 eur.
Pre porovnanie. Živnostník zarobil v roku 2012 rovných 30-tisíc eur. Z tejto sumy si mohol odrátať 40 percentné paušálne výdavky vo výške 12-tisíc eur. Drobný podnikateľ zarobil 30-tisíc eur aj v roku 2013. Zavedenie stropu znížilo hodnotu paušálnych výdavkov o 6 600 eur na spomínaných 5 040 eur.
Inými slovami štát oveľa viac zarobených peňazí zaťažil daňami a odvodmi. Tie sa totiž z paušálnych výdavkov neplatia. Zhoršenie podnikateľského prostredia ľavicová vláda oficiálne obhajovala snahou o zvýšenie dôchodkov. Odvrátenou stranou nízkych odvodov je nárok na minimálnu penziu v starobe. Neoficiálne bola hlavným dôvodom snaha o konsolidáciu verejných financií po vypuknutí finančnej krízy.
Plusy a mínusy paušálnych výdavkov
Dnes paušálne výdavky pomáhajú podnikateľom s malými nákladmi. Napríklad programátor pracujúci na živnosť má reálne náklady len na počítač, pripojenie na internet a mobilný telefón. V priebehu jedného roka takto minie 2-tisíc eur. Tie si môže odrátať od svojho ročného príjmu vo výške 30-tisíc eur.
Pre minimálne náklady je pre programátora výhodnejšie použiť paušálne výdavky. Tie sú vo výške 60 percent z ročného príjmu. V prípade zárobku vo výške 30-tisíc eur dosiahnu 18-tisíc eur.
Zároveň platí, že suma 30-tisíc eur je strop, a preto aj v prípade zarobenia 40-tisíc eur je možné odrátať len 18-tisíc eur. Kvôli tomu majú živnostníci používajúci paušálne výdavky v závislosti od výšky príjmu daňovo-odvodové zaťaženie od 15 do 27 percent.
Živnosť vs. trvalý pracovný pomer
Napriek tomu nie je fér hovoriť o zneužívaní systému. Podnikatelia profitujúci z paušálnych výdavkov musia platiť minimálne odvody. Tento rok každý mesiac Sociálnej poisťovni pošlú 180,99 eura a zdravotnej 76,44 eura. Výsledkom nízkych sociálnych odvodov je minimálny dôchodok.
Na jednej strane živnostníci dnes do štátnej kasy oveľa menej odvedú. Na druhej strane z nej v starobe oveľa menej dostanú, napríklad v porovnaní s ľuďmi pracujúcimi v trvalom pracovnom pomere. V tomto je súčasné nastavenie systému férové.
Inými slovami. Optikou dôchodcu je oveľa rozumnejšie počas pracovného života byť v trvalom pracovnom pomere. Naopak z pohľadu mladého človeka je lepšie pracovať na živnosť. Dôvodom je výrazné zvýšenie čistého príjmu prostredníctvom nižších odvodov.
V trvalom pracovnom pomere zarobí murár slušných 1 100 eur v čistom. Po zaplatení odvodov ním aj samotnou firmou stúpne cena jeho práce na približne 2 000 eur. Ten istý stavebný robotník si založí živnosť. Automaticky prestane dostávať výplatu.
Namiesto nej firme každý mesiac pošle faktúru na 2-tisíc eur. Z tejto sumy zaplatí minimálne odvody, daň a výsledkom je čistý mesačný príjem 1 679 eur za mesiac. Oproti trvalému pracovnému pomeru je vyšší až o 579 eur.
Pozor na stratu výhod
S podnikaním je spojených viacero rizík. Po prechode na živnosť zaniká nárok na odstupné, dovolenku či stravné lístky. Navyše drobní podnikatelia bývajú málokedy chorí. Hlavným dôvodom je nízka PN-ka vo výške pár desiatok eur za týždeň. Viac-menej symbolická pomoc v časoch choroby je výsledkom nízkych odvodov.
Asi najväčším rizikom je zodpovednosť za spôsobené škody. Pre porovnanie: živnostník ručí celým svojím majetkom, zamestnanec v trvalom pracovnom pomere len sumou zodpovedajúcou štyrom mesačným platom. V prípade neúmyselne spôsobenej škody ľuďom v trvalom pracovnom pomere takúto ochranu poskytuje Zákonník práce.
Daňová revolúcia
Minister financií Matovič už skôr predstavil návrh daňovo-odvodovej reformy s názvom Daňová revolúcia. Prvá časť návrhu reforiem sa týkala podpory rodín. Výdavky na túto oblasť by sa mali zvýšiť o 1,2 miliardy eur. Zafinancovať ho majú príjmy štátneho rozpočtu vo výške viac ako 1,3 miliardy eur. Pri rodine, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, tieto opatrenia dokopy dajú 200 eur na dieťa mesačne, pri nepracujúcich rodičoch 100 eur.
Druhá časť Daňovej revolúcie sa venovala zdaňovaniu práce. Celý systém by mal byť založený na dvoch číslach - z hrubej mzdy zamestnanca má zamestnávateľ zaplatiť 39-percentný odvod a zamestnanec má z hrubej mzdy odviesť 19-percentnú daň. Okrem toho by to zamestnancom na Slovensku prinieslo navyše 359 miliónov eur ročne.
Minister v tretej časti venovanej zdaňovaniu firiem navrhol znížiť daň z 21 na 19 percent. Kompenzáciou by zase malo byť zvýšenie dane z dividend zo sedem na deväť percent.
„Zahraniční investori prichádzajúci na Slovensko neplatia dividendy. Dôvodom sú zmluvy zabraňujúce dvojitému zdaneniu,“ povedal minister I. Matovič. Inými slovami, zníženie firemnej dane z príjmu viac pomôže zahraničným ako domácim podnikateľom. Dvojaký meter sa im preto dlhodobo nepáči.
Minister financií očakáva, že jeho daňovo-odvodová reforma bude platiť od 1. januára 2023.
