O vystúpení z koalície A. Danko nehovorí. Verí, že so Smerom-SD nájdu v súvislosti s paktom kompromis. Pripomenul, že SNS navrhuje uznesenie, podľa ktorého by vláda mala zaujať nesúhlasné stanovisko k paktu. Parlament má v ňom konštatovať, že Globálny pakt OSN o migrácii „je rozporuplným dokumentom, ktorý nie je v súlade s aktuálnou bezpečnostnou a migračnou politikou SR.“

V uznesení národniari ďalej žiadajú, aby vláda SR odmietla Globálny pakt OSN o migrácii. SNS odmieta prijatie tohto dokumentu. A- Danko informoval, že o situácii v pondelok rokoval s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom. „Vyjasňovali sme si stranícke pozície. Informoval som ho, že z pohľadu SNS budeme požadovať aj to, aby sa fyzicky nikto nezúčastnil rokovania v Marrákeši,“ uviedol A. Danko.

Predseda parlamentu si myslí, že si to majú medzi sebou vyjasni ťR. Fico s ministrom zahraničných vecí. „Verím, že dospejeme ku kompromisnému riešeniu, ktorého výsledkom bude, že SR dá jasne najavo, že hoc tento pakt nie je právne záväzný, nechce byť ani politicky viazaná tak ako niektoré štáty v rámci EÚ s týmto dokumentom,“ doplnil A. Danko.

Lajčák nevylučuje demisiu

Šéfa slovenskej diplomacie predseda SNS a NR SR podľa vlastných slov rešpektuje. „Máme korektný vzťah, ale slová, že táto téma je zneužívaná populistami, xenofóbmi a nacionalistami, ktorí šíria bludy a nepravdy o tomto dokumente, si myslím, že presiahli slovník diplomacie, bol by som rád, keby sme sa takýmto slovám vyvarovali,“ doplnil s tým, že vie oceniť jeho prácu.

M. Lajčák však podľa A. Danka „musí politicky rešpektovať rozhodnutie svojho predsedu Smeru-SD.“ R. Fico pakt kritizoval. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) v súvislosti s paktom vyhlásil, že nechce byť súčasťou vnútropolitických bojov. Naznačil, že diskusia o výhradách voči Globálnemu paktu OSN o migrácii je snahou získať politické body. Svoju prípadnú demisiu nevylúčil.

Na prijatí migračného paktu sa 193 členských štátov OSN dohodlo v septembri 2016. Práce na jeho texte sa začali v apríli 2017. Cieľom 34-stranového dokumentu je pomôcť lepšie organizovať migračné toky a posilniť práva migrantov. Zdôrazňuje sa v ňom nedotknuteľnosť suverenity jednotlivých krajín a ich právo na vlastnú podobu migračnej politiky.