V otázke migrácie zostáva podľa A. Danka veľa nevyriešených otázok, napríklad v oblasti legislatívy. „Ak niekto žiada v nejakom štáte o azyl, napríklad v Nemecku, spadá pod jurisdikciu a administratívu toho štátu a žiadny štát, žiadna inštitúcia či norma nemá právo presťahovať tohto žiadateľa do inej krajiny, kde nemá záujem žiť, žiadať o občianstvo,“ uviedol šéf slovenského parlamentu.
Pripomenul, že počas štvrtkových diskusií s luxemburským premiérom Xavierom Bettelom a predsedom Poslaneckej snemovne Marsom Di Bartolomeom veľa hovorili o tom ako Luxembursko, ktoré má takmer polovicu obyvateľstva z cudziny, fenomén prisťahovalectva obohacuje.
Podľa A. Danka by aj pre Slovensko mohli byť obohatením cudzinci, ktorí sú ochotní rešpektovať náš právny systém. Nedôvera voči prisťahovalcom podľa neho v mnohých krajinách vznikla kvôli nedostatočnej ochrane vonkajších hraníc schengenského priestoru.
Na návšteve obce Schengen s 500 obyvateľmi A. Danka sprevádzal tamojší starosta Michel Gloden. Potvrdil, že miestni obyvatelia si život bez otvorených hraníc už nevedia predstaviť.
Na chlieb do Francúzska, na pivo do Nemecka
„Ráno sa zobudia a čerstvý chlieb si idú kúpiť o 200 metrov za francúzske hranice, poobede si zas odskočia 100 metrov do Nemecka.“ A. Danko v piatok navštívil aj schengenské múzeum, kde sa okrem iného nachádzajú čiapky colníkov všetkých krajín, ktoré sú súčasťou Schengenskeho dohovoru.
Na pamätník pred múzeom šéf NR SR zavesil zámku na znak stotožnenia sa s európskymi zásadami a s voľným pohybom v rámci schengenského priestoru.
Schengenskú dohodu podpísali 14. júna 1985 Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Luxembursko a Holandsko. Zmluva umožnila voľný pohyb osôb a tovaru signatárskych krajín. Následne sa k nej pridávali ďalšie krajiny a členské štáty EÚ. Slovenská republika sa oficiálne stala členom schengenského priestoru 21. decembra 2007.
