Odporcovia opatrenie prirovnávajú ku konfiškáciám majetku Židov počas druhej svetovej vojny. Vládny návrh, ktorým by sa mal parlament zaoberať v januári, v piatok dánska ministerka pre integráciu Inger Stöjbergová obhajovala.
Poukázala okrem iného na to, že nezamestnaní Dáni musia podľa zákona predať časť svojho majetku, ktorý presahuje určitú hodnotu, aby mohli požiadať o sociálne dávky.
Úrady by tak mohli podľa ministerky prehľadávať šaty a batožinu prichádzajúcim imigrantom. Snubné prstene, hodinky, mobilné telefóny či predmety "sentimentálnej hodnoty" údajne úrady brať nebudú. Hotovosť budú môcť odňať len v prípade, že presiahne hodnotu troch tisíc dánskych korún, čo je v prepočte asi 435 eur.
Opatrenie kritizuje nielen opozícia, ale aj svetové médiá. Americký denník The Washington Post ho označil za "extrémny" a prirovnal ho k arizácií židovského majetku nacistami v 30. a 40. rokoch minulého storočia. Internetová petícia proti "konfiškácii majetku žiadateľov o azyl" má už vyše šesť tisíc podpisov.
Kodaň predpokladá, že v krajine tento rok podá žiadosť o azyl asi 20-tisíc ľudí, čo je asi o 5-tisíc viac ako vlani. Ďalších 25-tisíc migrantov by mohlo prísť do päťmiliónového Dánska budúci rok. Návrh zákona o zhabaní cenností imigrantom má podporu nielen vládnej liberálnej strany Venstre premiéra Larsa Lökkeho Rasmussena ale aj protiimigračnej Dánskej ľudovej strany. To znamená, že návrh má dosť hlasov na schválenie.
Dánska vládna strana sľúbila prísny postup voči migrantom už pred tohtoročnými júnovými voľbami. Kabinet od tej doby už znížil finančnú pomoc žiadateľom o azyl. Na konci novembra parlament schválil aj súbor legislatívnych zmien, ktoré ďalej sprísňujú azylovú politiku tejto severskej krajiny.
