Myšlienku „spoplatnenia internetu“ prvýkrát predstavila vláda Viktora Orbána minulý týždeň. Daň by mala účtovať za každý prenesený gigabajt dát cez internet 150 forintov (49 centov), pričom by sa rátal aj každý začatý gigabajt, uvádza agentúra Reuters.
Napriek protestom sa návrh zdanenia politici stiahnuť nechystajú. Namiesto toho plánujú daň limitovať v jeho hornej hranici. Návrh pozmenili tak, aby poskytovatelia internetových služieb zaplatili mesačne za fyzickú osobu maximálne 700 forintov (2,30 eura) a za právnickú osobu maximálne 5-tisíc forintov (16,20 eura).
Vláda predpokladá, že prostredníctvom dane získa do rozpočtu dodatočných 25 miliárd forintov ročne (81 miliónov eur). V súčasnosti pritom Maďarsko už zdaňuje napríklad aj telefonáty či textové správy. Daň z telefonátov je dva forinty za minútu (0,0064 centu), pričom je daň limitovaná na maximálne 700 forintov (2,30 eura) pre domácnosti a 2 500 forintov (8,10 eura) pre firmy.
Za prvých 9 mesiacov tohto roka z týchto daní natieklo do maďarského rozpočtu viac ako 40 miliárd forintov (129 miliónov eur), potvrdzuje pre TREND.sk analytička Poštovej banky Dana Vrabcová.
„Pozornosť vlády sa postupne presúva z podnikov aj na bežných ľudí,“ myslí si D. Vrabcová. „Novonavrhovaná daň z internetu je ďalším nástrojom maďarskej vlády k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu. Keďže maďarským politikom sa toho za ostatné mesiace prepieklo už veľa, s takýmito protestmi zrejme nepočítali.“
Brutálny vandalizmus
Návrh okamžite vyvolal nevôľu a námietky poskytovateľov internetových služieb a ich používateľov, ktorí zdanenie považujú za nedemokratické. Protest, ktorý je podľa agentúry Reuters najväčší od roku 2010, kedy sa moci v Maďarsku ujala súčasná vláda, bol organizovaný prostredníctvom Facebooku.
Podľa odhadov sa protivládnej demonštrácie zúčastnilo približne 100-tisíc ľudí. Hlavnými požiadavkami protestu bolo zrušenie plánovanej dane, ale aj zbavenie funkcie premiéra V. Orbána kvôli jeho kontroverznej politike. Demonštranti často argumentujú tým, že sa snaží o centralizáciu moci.
Zdroj: SITA / AP
Miestne úrady počas demonštrácie zadržali šesť ľudí. Zaútočili na vilu, ktorá slúži ako sídlo vládnucej strany v Budapešti. Na budovu hádzali monitory a klávesnice, poškodili dve okná a spôsobili ďalšie škody. „To, čo protestujúci urobili s budovou, bolo neuveriteľné, brutálny vandalizmus,“ tvrdí hovorca vládnucej strany Fidesz Mate Kocsis.
Maďarská vláda tvrdí, že subjektom zdanenia majú byť operátori a že neumožní operátorom prenášať daňové poplatky na klientov. Protestujúci ale zostávajú skeptickí. Pochybujú, že internetové spoločnosti nebudú premietať novú daň aj do svojich cien.
„Tí, ktorí používajú internet, vidia viac zo sveta, a to je dôvod, prečo vláda nechce internet zadarmo,“ hovorí pre agentúru Bloomberg aktivista Balázs Gulyás. „Nebudeme platiť daň z internetu skorumpovaným daňovým úradom,“ dodáva.
Zámery zdaniť internet kritizovala aj európska komisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroes. Podľa nej takáto daň nie je dobrým nápadom a Maďarsku skôr uškodí, ako pomôže.
Ekonomický portál Financial Times píše, že ide o prvú daň na svete, ktorá by sa týkala zdanenia internetu, a označuje ju za ďalší príklad neortodoxnej a kontroverznej hospodárskej politiky V. Orbána a jeho strany.
Daň z počasia i reklamy
Podľa D. Vrabcovej za posledné dva roky prišla vláda maďarského premiéra s celým zoznamom nástrojov, pri ktorých sa ľuďom môže zdvíhať obočie, či už ide o nie celkom nezávislú centrálnu banku, alebo o zdanenie takmer všetkého možného. Maďarsko už v minulosti uvalilo vyššie dane na soľ, cukor, cigarety, reklamu, uvažovalo aj o predpovediach počasia, uvádza príklady.
Keďže v maďarskej centrálnej banke sedia predovšetkým nominanti vládnej strany Fidesz, o nezávislosti sa dá nielenže polemizovať, ale pochybuje o nej aj Európska centrálna banka. Napriek tomu maďarskej vláde v čase globálneho hospodárskeho spomalenia centrálna banka vcelku okato pomáhala znižovaniu úrokových sadzieb 24 mesiacov v rade, čo je celosvetový rekord, hovorí D. Vrabcová.
„Maďarská vláda prišla na veľmi kreatívne spôsoby zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu. Pred niečo vyše rokom sa do pozornosti dostala napríklad plánovaná daň z počasia. Návrh zákona vtedy počítal s ´meteorologickým´ poplatkom na úrovni pol percenta pre každé médium bez ohľadu na to, či poskytuje, alebo neposkytuje správy o počasí,“ vysvetľuje D. Vrabcová.
Ako ďalej podotýka, V. Orbán nemá v láske ani médiá a už dlhšie hovorí o škodlivosti reklamy pre spoločnosť. Maďarská vláda preto v tomto roku prišla s ďalšou novinkou, ktorou je daň z reklamy. Sadzba novej dane z reklamy sa pohybuje v pásme od 0 do 40 percent v závislosti od výšky príjmov dotknutých spoločností. Nová daň tak negatívne zasiahla najmä najväčších poskytovateľov reklamného priestoru, ktorými sú celoštátne televízie.
