Dánsky cestovateľ Torbjorn Pedersen tvrdí, že je prvou osobou, ktorá kedy bez využitia lietadla navštívila všetky krajiny sveta. Trvalo mu to desať rokov, pričom denne minul v priemere zhruba 20 dolárov.
„V niektorých krajinách, napríklad Singapure, som musel denne minúť viac ako 20 dolárov. V krajinách ako Bolívia mi zas 20 dolárov bohato stačilo,“ povedal 44-ročný Pedersen televízii CNBC.
Počas ciest prespával vo vlakoch, na lodiach, v hosteloch, hojdacej sieti i hosťovských rodinách. Po tom, čo sa stal populárnym na sociálnych sieťach, mu ubytovanie ponúkli stovky domácností. „Často som ich ponuku musel odmietnuť, pretože ich bolo až príliš veľa alebo sa mi to jednoducho nehodilo,“ povedal Pedersen. Niekoľkokrát mu nocľah ponúkli dokonca i päťhviezdičkové hotely.
Pedersenove desaťročné dobrodružstvo financovala spoločnosť Ross Energy vyrábajúca geotermálnu elektrickú energiu, ktorá mu mesačne posielala približne 600 dolárov. „Môj plán sa im zdal naozaj šialený a chceli ho podporiť. Moja cesta sa zapísala do dejín a Ross Energy chcel byť jej súčasťou,“ dodal Pedersen.
Počas návštevy 203 území precestoval Dán zhruba 382-tisíc kilometrov a využil 20 rôznych spôsobov dopravy vrátane:
- 351 autobusov
- 67 minibusov
- 219 taxíkov
- 46 motocyklových taxíkov
- 87 zdieľaných taxíkov
- 4 zdieľaných motocyklových taxíkov
- 28 terénnych vozidiel
- 9 nákladných áut
- 158 vlakov
- 19 električiek
- 128 metier
- 43 rikší a tuk-tukov
- 40 nákladných lodí
- 33 lodí
- 32 trajektov
- 3 plachetníc
- 2 výletných lodí
- 1 koča
- 1 policajného auta
- 1 jachty
Tvárou v tvár smrti
Pedersen strávil najviac času v Hongkongu, kde býval 772 dní, a najmenej vo Vatikáne, kde sa zdržal iba 24 hodín. Dán chcel v Hongkongu pôvodne ostať iba týždeň, no plány mu prekazila pandémia. V tom čase mu do splnenia cieľu ostávalo navštíviť iba deväť posledných krajín.
Pobyt v Hongkongu bol podľa Pedersena najhorším zážitkom z celého cestovania, no s odstupom času si uvedomil, že sa toto mesto stalo jeho druhým domovom. „V Hongkongu sa cítim viac doma ako v Kodani. Na jednej strane išlo o najkrajšie obdobie môjho života, no na druhej to bola nočná mora,“ dodal cestovateľ.
Jedným z najstrašidelnejších zážitkov bolo jeho stretnutie s tromi opitými mužmi v uniformách na hranici medzi Kamerunom a Kongom, ktorí zastavili Pedersenov taxík. „Od momentu, ako ma jeden z mužov zbadal, tak jeho oči akoby ožili. Bolo v nich toľko zlosti a emócií. Mal som pocit, akoby celá história západného kolonializmu bola iba mojou vinou,“ opísal zážitok Pedersen, na ktorého vtedy niekto po prvý raz za celú cestu agresívne mieril nabitou zbraňou.
Muži ho našťastie asi po 45 minútach nechali ísť. „Utekali sme späť k taxíku a prešli asi tri kilometre, keď som šoférovi povedal, aby zastavil. Vystúpil som z auta a sadol si na okraj cesty, kde som sa asi desať minút triasol od strachu,“ dodal Pedersen.
Ponaučenie z ciest
Pre tých, ktorí chcú ísť v jeho stopách, má Pedersen iba jednu radu: „Nerobte to.“ Dána stálo naplnenie vytýčeného cieľa mnoho úsilia a obetoval mu značnú časť svojho života. Vášnivým cestovateľom a dobrodruhom odporúča vybrať si radšej niečo zmysluplnejšie, zábavnejšie a príjemnejšie.
Aby si svoj cestovateľský zážitok vychutnali naplno, mali by pozorne počúvať a sledovať svet okolo seba, nebáť sa ochutnávať nové veci a oceniť ich vôňu. „Zapojte všetky zmysly a snažte sa do seba všetky zážitky nasávať ako taká špongia,“ uzavrel Pedersen a zdôraznil, aby cestovatelia po sebe v krajinách, ktoré navštívia, nenechali nič okrem stôp po topánkach.
Ďalšie dôležité správy
