Donedávna slovenské normy povoľovali maximálne dvoj- až trojpodlažné drevostavby. V júli 2017 sa však podmienky po 40 rokoch zmenili. Revízia normy o Požiarnej bezpečnosti stavieb zaviedla možnosť stavať 5-podlažné drevostavby. Projekt však musí spĺňať niekoľko podmienok týkajúcich sa najmä konštrukčného riešenia. Všetky požiarne deliace a nosné konštrukcie viacpodlažných drevostavieb musia mať nehorľavé ochranné opláštenie, napr. sadrokartón, a dutiny celkom vyplnené nehorľavou izoláciou z minerálnej vlny, ktorá sa musí použiť aj v zatepľovacom systéme na fasáde.

Výškové drevostavby vo svete verzus slovenské predsudky

Viacposchodové drevostavby, ktoré majú v Škandinávii i Severnej Amerike dlhoročnú tradíciu, u nás stále narážajú na predsudky. Investori sa väčšinou obávajú o požiarnu ochranu stavieb. Konštrukcie drevostavieb však môžu pritom vykazovať aj značne vysoké požiarne odolnosti (až REI 120). Kým u nás sme pred rokom dosiahli možnosť 5 podlaží, v zahraničí už vyrastajú prvé drevené výškové stavby. Medzi najznámejšie patria projekty navrhovanej štyridsaťposchodovej (133 m) budovy v Štokholme (C.F. Møller) či osemdesiatposchodovej budovy v Londýne s výškou 300 m (Oakwood Timber Tower, PLP Architects). Podľa odborníkov požiarna bezpečnosť dobre navrhnutej a zrealizovanej drevostavby nie je o nič horšia ako dobre navrhnutá a zrealizovaná murovaná stavba. „Drevostavby určite nie sú len klasické zruby, systém OKAL, či dokonca unimobunky. Požiadavky na požiarnu bezpečnosť moderných drevostavieb sú priamo závislé od jej výšky a využitia. U nás bola pri viacpodlažných drevostavbách prijatá nová koncepcia ich požiarnej bezpečnosti, čím sa s počtom podlaží dostávame na úroveň krajín EÚ,“ vysvetľuje autor zmeny STN doc. Ing. Vladimír Mózer, PhD., z Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity.

Dáme šancu poschodovým drevostavbám aj na Slovensku?

Oakwood Timber Tower v Londýne Zdroj: PLP Architecture

Požiarna bezpečnosť drevostavieb

Základnou požiadavkou pri viacpodlažných drevostavbách je, že počas požadovanej doby požiarnej odolnosti sa nesmie žiadna časť konštrukcie drevostavby zapáliť a „odhorievať“. To znamená, že počas tejto doby musí správať drevostavba úplne rovnako ako stavba s murovanou, betónovou či oceľovou konštrukciou. Požadovaná doba požiarnej odolnosti v závislosti na výške a využití stavby nastavená vždy tak, aby sa boli v bezpečí unikajúce osoby a rovnako aj zasahujúce hasičské jednotky. Všetky dutiny v nosných prvkoch drevostavby musia byť celkom vyplnené absolútne nehorľavým materiálom. Takéto podmienky spĺňa tepelnoizolačná vrstva z kamennej minerálnej vlny. Nehorľavé musí byť aj zateplenie fasády i fasádne obkladové systémy, ktoré musia mať v prípade viacpodlažných drevostavieb triedu reakcie na oheň A1 alebo A2. „Tým sa minimalizuje šírenie požiaru po vonkajšej strane stavby. Vhodný je zatepľovací systém na báze minerálnej vlny, ktorá zároveň zabezpečuje nízky difúzny odpor a je výborným akustickým izolantom,“ vysvetľuje Vladimír Beňo, aplikačný manažér Knauf Insulation. Ako dodáva Vladimír Mózer, tieto zmeny sa však u nás uviedli len nedávno, preto ešte asi nejakú dobu potrvá, kým sa projekčné a stavebné spoločnosti, odborná ale aj široká verejnosť adaptujú na trend viacpodlažných požiarne bezpečných drevostavieb.

Dáme šancu poschodovým drevostavbám aj na Slovensku?

Treet Building, bytový dom v Bergene, Nórsko Zdroj: Artec AS Architecture

Nielen odolné, ale aj flexibilné

Projekty z dreva poskytujú mnoho výhod – skracujú dobu výstavby, oproti štandardným stavbám produkujú menej odpadu a jednoduchšie dosahujú vzduchotesnosť a s ňou spojený vysoký energeticky úsporný štandard. Systém konštrukcie je oveľa flexibilnejší, ako pri murovaných stavbách, zmeny v projekte, posúvanie priečok alebo prekladanie rozvodov je možné uskutočniť priamo na stavbe za pár hodín. Efektívne je tiež uloženie rozvodov v inštalačných predstenách, ktoré netreba dodatočne rezať a „zasekávať“. „Konštrukcia drevostavby spĺňa technické parametre muriva aj pri hrúbke konštrukcie takmer o 50 % nižšej, čím ušetrí v pôdoryse cennú plochu,“ dodáva Vladimír Beňo. Podľa neho vďaka svojej pružnosti sú drevostavby vhodné aj do seizmických oblastí a tiež pre domy v blízkosti vlakovej či frekventovanej nákladnej dopravy.

Body pre ekológiu

Jednou zo základných výhod drevených stavieb je, samozrejme zdravé a inšpiratívne vnútorné prostredie. Dá sa v ňom výborne pracovať s akustikou, drevené steny optimálne prepúšťajú vlhkosť a vytvárajú priaznivé ovzdušie. Veľkým prínosom je tiež obmedzenie okolia stavby ťažkou dopravou, hlukom a prachom. Domy z dreva sú vyrobené z udržateľného a obnoviteľného materiálu. Sú šetrné k životnému prostrediu, pretože mu pomáhajú absorbovať a skladovať CO2. Drevo svojim charakterom pôsobí až terapeutickým efektom a vytvára priaznivé pracovné i obytné prostredie.

www.knaufinsulation.sk